unesco-terchova

Chcete odoberať novinky z tejto stránky? Použite RSS kanál! rss

facebook

verejne-osvetlenie

FacebookMySpaceTwitterGoogle Bookmarks

Koncert Slovenskej filharmónie v Terchovej

sfPočas jubilejného 30. ročníka Cyrilometodských dní sa v terchovskom kostole, ktorý je zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi predstaví v rámci záverečného galakoncertu Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor so sólistami. Galakoncert sa uskutoční v piatok 5. júla 2019 o 16:00 hod v Kostole sv. Cyrila a Metoda v Terchovej.

Vstup je voľný.

Publiku sa predstavia:

  • Rastislav Štúr, dirigent
  • Jozef Chabroň, zbormajster
  • Martina Masaryková, soprán
  • Michaela Šebestová, mezzosoprán
  • Jozef Gráf, tenor
  • Tomáš Šelc, bas

Program:

Joseph Haydn (1732 - 1809)
Symfónia č. 85 B dur, Hob. I:85 La Reine
Adagio - Vivace
Romance: Allegretto
Menuetto: Allegretto – Trio
Finale: Presto

Eugen Suchoň (1908 - 1993)
Aká si mi krásna

Štefan Németh-Šamorínsky (1896 – 1975)
Bratislavská omša                                 29‘
    Kyrie
    Gloria
    Credo
    Sanctus
    Benedictus
    Agnus Dei

Štefan Németh-Šamorínsky pochádzal z kultivovaného rodinného prostredia, absolvoval kvalitné štúdiá na bratislavských a budapeštianskych školách. Učarovala mu predovšetkým tvorba Bélu Bartóka, v ktorej sa princíp „modernosti“ aktivizuje takisto špecifickým spôsobom; intenzívny záujem o archaický prejav človeka, teda o folklór pod jeho rukami začal pôsobiť novátorsky a tým sa údajná „modernosť“ presadzuje práve cez atribúty dávnej minulosti, respektíve nečasovosti ľudovej hudby. Németh-Šamorínsky podľa Bartókovho vzoru venoval veľa energie spracovaniu ľudových spevov a tancov; rovnakým dielom sa zaoberal maďarskou aj slovenskou tradíciou. Németh-Šamorínsky bol okrem toho predovšetkým aktívnym interpretom, zbormajstrom, organistom. V spolupráci so spevokolom Bélu Bartóka saturoval hudobný život na južnom Slovensku a sám pohotovo prispieval zborovými cyklami. Okrem toho venoval veľa energie inštruktívnym skladbách pre deti a mládež. Takzvané „veľké diela“ alebo „platné diela“, o ktorých vo svojej úvahe písal Alexander Albrecht, teda v súpise diel Németha-Šamorínskeho chýbajú; to však neznižuje alebo inak nekompromituje význam tohto hudobníka v danom čase a v danom prostredí. Németh-Šamorínsky bol zdravým konzervatívcom, obdivovateľom hudby Johanna Sebastiana Bacha, Ludwiga van Beethovena, či Johannesa Brahmsa. „Jeho kompozičným ideálom boli tri ´B´- Bach, Beethoven, Brahms, ku ktorým pribudlo aj štvrté ´B´- Bartók. Veľkosť týchto vzorov azda spôsobila, že sa jeho hudobný jazyk vyvíjal veľmi postupne. Aristotelovský princíp stredu (mesotes) mu prikazoval nájsť bezpečnú vzdialenosť medzi tradíciou a avantgardou, vyhýbať sa extrémnym výrazovým aj kompozičným metódam.“ (Vladimír Godár v texte k CD nahrávke organovej hudby Németha-Šamorínskeho). Tradícia vytvárala pevný základ jeho myslenia. Bez jeho povšimnutia ale neostával spomínaný Béla Bartók. Németh-Šamorínsky bol kvalitne informovaný a aj vytrénovaný v dodekafonickom systéme Arnolda Schönberga. Novodobé systémy mu však neposkytovali dostatok tvorivej slobody a energie, a preto skôr decentne harmonicky „okoreňoval“ odkaz klasikov. O profiláciu jeho profesionálneho umeleckého životopisu sa rozhodujúcou mierou postaral práve Alexander Albrecht, keď Némethovi- Šamorínskemu na prahu dvadsiatych rokov 20. storočia ponúkol post organistu v Dóme Svätého Martina v Bratislave. Po návrate z frontu, kam Németha-Šamorínskeho odvolali, ťažko hľadal pevnú pracovnú pozíciu, takže Albrechtova veľkorysá ponuka ho vytrhla z hroziacich existenčných problémov. V Dóme pôsobil vyše tridsať rokov; spolupracoval tam aj s Cirkevným hudobným spolkom, ktorý zabezpečoval pod umeleckým vedením Alexandra Albrechta nedeľné bohoslužby. Podľa údajov v štúdii Veroniky Bakičovej sa meno Németha-Šamorínskeho v pozícii dirigenta prvý raz uvádza v programe bohoslužby zo dňa 11. júna 1922. Podľa tej istej štúdie sa ako autor prvý raz v Dóme prezentoval skladbou Ave Maria 3. februára 1924. Často sa uvádzal aj jeho Pater noster. Okrem toho napísal Németh-Šamorínsky v uvedenom období štyri skladby typu Missa brevis pre vokál a organ a niekoľko organových drobností. Németh-Šamorínsky v tom čase síce sníval aj o symfónii, ale sám uznal, že by bolo veľmi ťažké zostaviť orchester, ktorý by ju uviedol. Využil teda to, čo mal k dispozícii v chráme. Najvýraznejším projektom je však určite Bratislavská omša z roku 1940. Prvý raz ju uviedli na bohoslužbe 6. júna 1943. Išlo o mimoriadnu udalosť, pretože okrem štandardných členov sólového aparátu Ruženy Stögerovej-Chovancovej a Antona Mazána na premiére účinkovali poprední speváci Mária Kišoňová-Hubová a dr. Janko Blaho. Účasť Cirkevného hudobného spolku však nie je dokázaná. Alexander Albrecht sa skôr od celej veci dištancoval; bohoslužba bola organizovaná ako benefičné podujatie na ochranu vojnových sirôt zo sirotinca „Ochrana Márie“ a druhým číslom programu bolo Te Deum Zoltána Kodálya. Albrecht nesúhlasil, aby sa v danej situácii, ktorá mala skôr pietny charakter, jeho spolok aktivizoval v rámci oslavného Te Deum. Isté však je, že Missa posoniensis je najrozsiahlejším dielom Štefana Németha-Šamorínskeho. Neskôr, v päťdesiatych rokoch napísal síce ešte dva koncerty (pre klavír a pre organ s orchestrom), Bratislavská omša je však jeho reprezentatívnym titulom. Németh-Šamorínsky v skladbe rešpektuje tradičné latinské ordinárium. O rozhľadenosti autora svedčia použité štrukturálne prostriedky, siahajúce od gregoriánskych melódií cez náročné polyfonické kombinácie, fúgy až k sonórnym pasážam, evokujúcim poetiku Claudea Debussyho. Dielo je proporčne vyvážené, má dynamický ťah vpred. Je preto veľmi záslužné, ak po rokoch útlmu opäť našlo cestu na koncertné pódium.

Archív SF


Martina Masaryková absolvovala štúdium spevu na  Konzervatóriu v Žiline. V rokoch 1997 – 1999 v štúdiu pokračovala pod vedením Dagmar Bezačinskej najskôr na  Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave a následne na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Absolvovala  majstrovské interpretačné kurzy v Piešťanoch u  Magdalény Hajóssyovej. V štúdiu spevu pokračovala ako doktorandka v triede profesorky Vlasty Hudecovej.
V  roku 2000 získala  2. cenu na 16. ročníku Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidra-Trnavského v Trnave  a na 35. Medzinárodnej speváckej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch. Na 9. Medzinárodnom festivale a súťaži vokálneho umenia Ady Sari v poľskom meste Nowy Sacz získala cenu za výnimočný koloratúrny soprán.

Spolupracovala so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu pod taktovkou   Kirka Trevora v programe Benefícium 2000. V apríli 2002 sa predstavila na koncerte v rámci 12. Stredoeurópskeho festivalu koncertného umenia v Žiline a na jeseň toho istého roku vystúpila na festivale Todi music v Taliansku.

Spolupracovala so  Slovenskou filharmóniou v Orffovej Carmine Burane, vystúpila na záverečnom koncerte 43. ročníka BHS  (Gounodova omša Messe Solennelle) a na otváracom koncerte 60. koncertnej sezóny (Brahms: Nemecké rekviem).

Od roku 2002 pôsobí ako hosťujúci sólista v opere Slovenského národného divadla v Bratislave, kde debutovala v monodráme Callas Masterclass (stvárnila postavu Sofie). O rok neskôr sa na doskách  opery SND predstavila v úlohe Barči  (B. Smetana:  Hubička), Studenej princeznej (T. Frešo: Martin a slnko) a  štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave ukončila v  SND postavou Kráľovnej noci v Mozartovej Čarovnej flaute. Od roku 2004 pôsobí ako hosťujúca sóliskta v Štátnej opere v Banskej Bystrici. V rámci opernej časti festivalu Zámocké hry zvolenské sa predstavila polorecitálom  ako jedna zo sólistiek medzinárodne obsadeného koncertu venovaného životnému jubileu Marie Callas. V roku 2006 spievala v koncertnom uvedení Čarovnej flauty s Brnianskou filharmóniou pod vedením Gaspara Richtera (Kráľovná noci),  účinkovala na koncerte vo Viedenskom rozhlase a  hosťovala v Národnom divadle v Brne a Štátnom divadle v Košiciach. V roku 2007 v spolupráci s Mariánom Lapšanským spievala pre španielsku kráľovskú rodinu, o rok neskôr vystúpila so Slovenskou filharmóniou na slávnostnom koncerte pri príležitosti návštevy kráľovnej Alžbety II. na Slovensku. V slovinskom Maribore spievala na medzinárodnom galakoncerte pre UNICEF, s pražským Národným divadlom absolvovala turné po Japonsku (Kráľovná noci) a uviedla sa  v úlohe Zerbinetty v Straussovej opere Ariadna na Naxe v SND. V roku 2009 pri uvedení slovenskej premiéry  na Zámockých hrách zvolenských stvárnila  Lindu v rovnomennej opere Linda di Chamounix. V sezóne 2009/2010 naštudovala štyri premiérové produkcie: v SND Čarovnú flautu (postava Kráľovnej noci) a Puritánov (postava Elvíry), v pražskom ND stvárnila postavu Olympie (Hoffmannove poviedky) a úspešne reprezentovala slovenskú vokálnu školu na významnom medzinárodnom festivale v St. Margarethen (Rakúsko), opäť ako Kráľovná noci. O rok neskôr sa v pražskom ND predstavila ako Blonde v Mozartovej opere Únos zo Serailu. S Pavlom Bršlíkom a Teréziou Kružliakovou  účinkovala na koncertoch v Marseille a v Jerevane. V roku 2015 spievala sopránové sólo v Haydnovej Stabat Mater na festivale sakrálnej hudby v Bilbao. V januári 2016 debutovala v Národnom divadle v Brne ako Maid v opere Powder Her Face od Thomasa Adesa. V tom istom roku absolvovala s Pražskou štátnou operou turné po Japonsku v úlohe Kráľovnej noci. Vo februári 2017 spievala v Slovenskej filharmónii  sopránové sólo v Korunovačnej omši od W. A. Mozarta, spolupracuje s ňou aj na vianočných koncertoch.

Michaela Šebestová absolvovala štúdium spevu na Konzervatóriu v Bratislave a na Konzervatóriu v Topoľčanoch pod vedením A. Šebestovej-Kucharskej. V roku 2004 dostala možnosť zúčastniť sa na majstrovských kurzoch Gabriely Beňačkovej. Úspešne sa prezentovala na Medzinárodnej speváckej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch či na Medzinárodnej speváckej súťaži Mikuláša Schneidra-Trnavského v Trnave. V roku 2005 získala štipendium Spoločnosti Richarda Wagnera na pobyt v Bayreuthe. V štúdiu spevu pokračovala u Sergeja Kopčáka, od roku 2011 na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Dnes má pestrý repertoár: spieva Oľgu v Čajkovského Eugenovi Oneginovi, ktorú stvárnila už v roku 2009 v Opere Štátneho divadla v Košiciach, kde sa neskôr predstavila aj ako Princess de Bouillon v diele Francesca Cileu Adriana Lecouvreur. V Štátnej opere Banská Bystrica spievala Fenenu vo Verdiho Nabuccovi; s ňou sa predstavila aj na Zámockých hrách zvolenských v rokoch 2010 a 2011. V banskobystrickej Štátnej opere ju diváci mohli vidieť aj ako Suzuki v Pucciniho opere Madama Butterfly, s ktorou sa tiež prezentovala aj na Zámockých hrách zvolenských (2011). V Opere SND Michaela Šebestová stvárnila Mercedes v Bizetovej Carmen, Pisanu vo Verdiho Dvoch Foscariovcoch, Lolu v Mascagniho Sedliackej cti či Enrichettu di Francia v Belliniho Puritánoch. Okrem spomínaných úloh má naštudované i ďalšie – Ježibabu v Rusalke, Marfu v Chovančine, Maddalenu v Rigolettovi. K najvýznamnejším koncertným vystúpeniam Michaely Šebestovej patrí séria štyroch koncertov, na ktorých účinkovala v rámci Kitakyushu International Music Festival v Japonsku. V roku 2012 naštudovala v Štátnej opere Banská Bystrica Fedoru v rovnomennej Giordanovej opere a Janka v Humperdinckovom diele Janko a Marienka, v Štátnej opere Košice sa predstavila ako Suzuki v Pucciniho Madama Butterfly a v Opere SND spievala Pastuchyňu v Janáčkovej Jej pastorkyni. O rok neskôr účinkovala v programe Sviatky hudby v pražskom Rudolfíne spolu s Václavom Hudečkom, v roku 2014 naštudovala pre Operu SND Amneris (Aida), Fenenu (Nabucco) a Polinu (Piková dáma). V Štátnej opere Banská Bystrica stvárnila postavu Ježibaby v Dvořákovej Rusalke. V rokoch 2015 a 2016 sa Michaela Šebestová predstavila opäť v SND v diele E. Wolfa-Ferrariho Špeky Madony, na doskách banskobystrickej opery s úspechom prezentovala Maddalenu (Rigoletto) a vystúpila tam tiež ako sólistka v Mozartovom Requiem. Významné bolo jej účinkovanie so Slovenskou filharmóniou pod taktovkou Leoša Svárovského (v tom istom roku), z operných postáv jej do repertoáru pribudla Zuzka (SND, Krútňava), v koncertnej činnosti pokračovala so Štátnou filharmóniou Košice a Štátnym komorným orchestrom v Žiline (tiež s L. Svárovským). Rok 2016 zavŕšila adventným koncertom s Miroslavom Dvorským a vianočným koncertom opäť v ŠO Banská Bystrica. V Opere SND účinkuje v predstavení Pucciniho Sestry Angeliky a stvárňuje Oľgu v Konwitschného inscenácii Čajkovského Eugena Onegina.
 
Jozef Gráf študoval na Konzervatóriu v Žiline a na VŠMU v Bratislave. Účinkoval s Musicou aeternou, Karlovarským symfonickým orchestrom, Kysuckým komorným orchestrom, Trnavským komorným orchestrom a Žilinským miešaným zborom. So Štátnym komorným orchestrom Žilina spoluúčinkuje od roku 1997 (Schubert: Omša G dur; Ryba: Česká mše vánoční; Mozart: Requiem, Korunovačná omša; Rossini: Stabat mater; Puccini: Messa di Gloria; M. Haydn: Cyrilometodská omša). Od roku 2002 je pedagógom speváckeho oddelenia Konzervatória v Žiline. V máji 2010 získal na Medzinárodnej speváckej súťaži M. Schneidera-Trnavského 3. cenu a dve mimoriadne ceny za vokálnu interpretáciu. V rokoch 2011 až 2013 hosťoval v Janáčkovom divadle v Brne. V roku 2013 premiéroval Starosloviensku omšu Pavla Kršku a v roku 2015 jeho skladbu Locus iste pre tenor sólo, organ, sláčikový orchester a tri miešané zbory. Od roku 2015 spolupracuje so Slovenskou filharmóniou (J. Haydn: Nelsonmesse; W. A. Mozart: Korunovačná omša). V sezóne 2015/2016 ako hosť stvárnil postavu Gajdošíka v Štátnej opere Banská Bystrica v Cikkerovej opere Juro Jánošík a v Štátnom divadle Košice postavu Mozarta v dvoch jednoaktovkách (N. Rimskij-Korsakov: Mozart a Salieri; M. Lejava: Bohom milovaný – premiéra). V Pucciniho Bohéme stvárňuje postavu Rodolfa. Je častým hosťom medzinárodných festivalov – Musica Sacra v Nitre, Hudba pod diamantovou klenbou v Kremnici, Cyrilometodské dni v Terchovej, festival Divergencie v Skalici, festival Bilbao Ars Sacrum (2015). So Speváckym zborom mesta Bratislavy a Cappellou Istropolitanou uviedol Haydnovo dielo Stabat mater, s ŠKO Žilina a Slovenským filharmonickým zborom Rossiniho Stabat mater. Na Opera festival Praha 2017 sa predstavil v úlohe Gajdošíka v Cikkerovej opere Juro Jánošík. V novembri tohto roku uviedol vo svetovej premiére scénické oratórium Krížová cesta Pavla Kršku. S Musicou aeternou uviedol vo viacerých mestách omšu Antona Zimmermanna Missa solemnis St. Ceciliae pri príležitosti oživenia tradície vďakyvzdania patrónke hudby a hudobníkov.

Tomáš Šelc je absolventom Vysokej školy múzických umení v Bratislave v triede prof. Petra Mikuláša. Pred štúdiom na VŠMU absolvoval operný spev a zborové dirigovanie na Konzervatóriu v Bratislave (Alžbeta Michálková, Dušan Bill). V roku 2013 získal cenu Študentská osobnosť Slovenska za rok 2013/2014 v kategórii Hudba a umenie.

Napriek mladému veku je všestranným interpretom a venuje sa rovnako duchovnej hudbe, ako aj piesňovej tvorbe, opere i operetnému žánru. Od roku 2006 sa pravidelne zúčastňoval na domácich a zahraničných medzinárodných speváckych súťažiach (Vráble, Trnava, Karlove Vary, Kroměříž, Olomouc, Eger, Praha, Mníchov, Berlín), na ktorých sa pravidelne umiestňoval na najvyšších priečkach (osem prvých miest, jedno druhé a jedno tretie miesto) a získaval mimoriadne ocenenia poroty.

Predstavil sa na prestížnych koncertných pódiách a medzinárodných festivaloch v Bratislave (Konvergencie, Bratislavské hudobné slávnosti, Albrechtina, Dni starej hudby), Žiline (Stredoeurópsky festival koncertného umenia), Spišskom Podhradí (Musica Nobilis), Košiciach, Brne (Veľkonočný festival duchovnej hudby), Prahe (Pražské jaro, Festival Jarmily Novotnej), Bayreuthe, Hannoveri, Johannesburgu (Johannesbourg International Mozart Festival), Varšave (Veľkonočný festival Ludwiga van Beethovena), Wroclawe (Wratislavia Cantans), Santanderi (Festival de Santander), Bilbau (Festival Art Sacrum), v Tokiu, Kanazawe, Lübecku (Schleswig-Holstein Musik Festival) a ďalších. Absolvoval majstrovské kurzy zamerané na interpretáciu barokovej hudby pod vedením Petra Schreiera v nemeckom Lübecku a majstrovský kurz s Evou Márton.

Spoluúčinkoval na svetových premiérach diel Jorgeho Bossa a Vladimíra Godára. Realizoval nahrávky pre vydavateľstvá Hänssler Classic (Gabriel Fauré: Requiem / dir. Rolf Beck), Pavian Records (Vladimír Godár – Querela pacis / dir. Andrew Parrott), Phaedra (Ján Levoslav Bella – Cirkevné diela / dir. David Porcelijn). V roku 2012 vydal v Pavian Records svoje profilové CD s piesňovou tvorbou Alexandra Albrechta – „Biographie“. V roku 2013 vydal vo vydavateľstve Music Forum svoje druhé profilové CD so slovenskou duchovnou tvorbou pod názvom „Ave Maria et alia opera musica sacra“. Toto CD bolo nominované na album roka za rok 2013 v kategórii Klasická hudba v súťaži Radio_Head Awards. V roku 2014 spoluúčinkoval na nahrávke CD nosiča „Paratum Cor“ so skladbami františkánskych skladateľov z 18. storočia, ktoré bolo vydané vo vydavateľstve Serafín. V roku 2015 spoluúčinkoval na nahrávke CD nosiča „Talianske árie” od Jana Dismasa Zelenku, ktoré bolo vydané vo vydavateľstve Accent. V roku 2017 spoluúčinkoval na nahrávke CD nosiča „Paratum Cor 2“ so skladbami františkánskych skladateľov z 18. storočia, ktoré bolo vydané vo vydavateľstve Serafín.

V roku 2013 debutoval v Národnom divadle Brno v úlohe Masetta (W. A. Mozart – Don Giovanni). V Národnom divadle Brno ďalej stvárnil úlohu Visconta di Suze (G. Donizetti – Maria di Rohan) a Zunigu (G. Bizet – Carmen) a v Slovenskom národnom divadle sa predstavil v úlohách Publia (W. A. Mozart – La Clemenza di Tito), 1. Nazareťana (R. Strauss – Salome) a Taddea (G. Paisiello – Kráľ Teodor v Benátkach). V roku 2017 debutoval v Národnom divadle Ostrava v úlohe Agamemnona (Ch. W. Gluck – Ifigénia v Aulide).

Je členom prestížnych zborových a ansámblových zoskupení: Collegium Vocale Gent (Philippe Herreweghe), Clemencic Consort (René Clemencic), Taverner Consort (Andrew Parrott), Collegium 1704 (Václav Luks).

Ako sólista spolupracoval so Singapore Symphony Orchestra, Johannesbourg Mozart Festival Orchestra, Kanazawa Symphony Orchestra, Barockorchester Elbipolis Hamburg, SWR Symphonieorchester, Bamberger Symphoniker, Schleswig Holstein Orchester, Savaria Barok Orchester, Dohnányi Orchestra Budafok, Orchestre National des Pays de la Loire, Maďarským symfonickým orchestrom, Maďarským rozhlasovým orchestrom, Budapest Festival Orchestra, Filharmóniou Zlín, Janáčkovou filharmóniou Ostrava, Filharmóniou Brno, Filharmóniou Hradec Králové, Českými komornými sólistami, Orchestrom Slovenskej filharmónie, SKO Bohdana Warchala, Musica Florea, Solamente naturali, Il Cuore Barocco a ďalšími.     

Tomáš Šelc je taktiež dirigentom Ženského speváckeho zboru Nevädza zo Stupavy a zboru Stella zo Senca, s ktorými nahral niekoľko CD nosičov.     

RASTISLAV ŠTÚR
riaditeľ a šéfdirigent Opery SND, stály hosťujúci dirigent Slovenskej filharmónie, absolvoval štúdium orchestrálneho dirigovania na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne, kde dnes pôsobí aj ako pedagóg.

V roku 1996 debutoval v Opere SND v Boitovom Mefistofelovi, čo mu otvorilo rad ďalších možností. Naštudoval tu opery Dcéra pluku (Donizetti), Maškarný bál, Trubadúr a La traviata (Verdi), ktorú dirigoval aj na turné v Japonsku v roku 2004 (so sólistami Petrom Dvorským a Mariou Guleghinou), Barbier zo Sevilly (Rossini), Čarovná flauta (Mozart), Predaná nevesta (Smetana), Nabucco (Verdi), Andrea Chénier (Giordano), Panna Orleánska a Piková dáma (Čajkovskij), Faust a Margaréta (Gounod), Manon Lescaut a Triptych (Puccini), balety Andersen (Nedbal), Spartakus (Chačaturian), Sylfída (Lovenskjold), Romeo a Júlia (Prokofiev). Diriguje tu opery Tosca (Puccini), Così fan tutte (Mozart), Falstaff (Verdi), Lucia di Lammermoor (Donizetti), Werther (Massenet) a mnoho ďalších.

Od roku 1999 pravidelne spolupracoval s Petrom Dvorským v celom rade predstavení v Opere SND a v rámci koncertov s najvýznamnejšími orchestrami na Slovensku, v Čechách a Rakúsku. Dirigoval Dvorského spoločné vystúpenia s Montserrat Caballé (2000), Gabrielou Beňačkovou (2002), Ilonou Tokody (2003) a Anatolijom Kotschergom (2006), ako aj spoločný koncert Evy Urbanovej a Jeleny Obrazcovovej v roku 2002. S PKF – Prague Philharmonia a Petrom Dvorským nahral CD „Vivere“. V roku 2017 dirigoval koncert v Smetanovej sále v Prahe so sólistami Bryanom Hymelom a Irinou Kyriakidou.
So zahraničnými orchestrami často uvádza významné diela českej hudby. V roku 1999 naštudoval s Orchestre Philharmonique de Strasbourg Smetanovu Predanú nevestu v Opera National du Rhin s vybranými sólistami z celého sveta. V roku 2005 dirigoval Dvořákovo oratórium Svatební košile so São Paulo Symphony Orchestra (Eva Urbanová, Ľudovít Ludha, Peter Mikuláš). Spolu s čínskym orchestrom NCPA (National Centre for the Performing Arts) naštudoval Dvořákovu Rusalku (2016). Išlo o historicky prvé uvedenie českej opery v Číne a o prvé predvedenie opery s použitím 3D technológie na svete.

Na konte má bohatú spoluprácu so zahraničnými orchestrami, opernými domami a poprednými sólistami. Absolvoval turné po Španielsku s orchestrami Czech Virtuosi (2001) a Janáčkovou filharmóniou Ostrava (2003). V roku 2004 dirigoval v opere v Grazi (Nápoj lásky; Donizetti), v Giessene (Barbier zo Sevilly; Rossini), v Essene (Così fan tutte; Mozart), koncertoval s Juhozápadnou nemeckou filharmóniou v Kostnici a sólistom Heinrichom Schiffom a s Moskovskou filharmóniou. Pravidelne spolupracuje so Symfonickým orchestrom hl. m. Prahy FOK, s ktorým absolvoval koncerty v Norimbergu (2003), Vroclave (2004) a Merseburgu (2005), turné po USA a vystúpenia v rámci festivalov Emy Destinnovej v Českých Budějoviciach (2008) a v Šanghaji (2013). S Českým národným symfonickým orchestrom a Ute Lemper vystúpil na festivale Prague Proms 2008, s Gabrielou Beňačkovou a Evou Urbanovou v berlínskom Konzerthause (2008), s Lawrencom Brownleem a Mojcou Erdmann v Prahe (2012). V roku 2014 dirigoval koncerty s Josephom Callejom v Prostějove a v Čajkovského sále v Moskve. Simon Keenlyside a Štefan Kocán boli sólistami koncertu s Českou filharmóniou, s ktorou sa predstavil v Smetanovej sále v Prahe 2015. Koncertoval aj s Cairo Symphony Orchestra v Káhire (2010) a s Ruským štátnym akademickým symfonickým orchestrom J. F. Svetlanova vo Veľkej sále Konzervatória v Moskve (2017).

Pravidelne spolupracuje so Slovenskou filharmóniou v rámci rôznych koncertných cyklov, absolvoval s ňou aj koncerty v Kolíne nad Rýnom (2003 a 2005), v Interlakene (2005), Ingolstadte so sólistom Mischom Maiskym (2010), turné po Španielsku (2010 a 2016), koncert v Tonhalle v Zürichu s Editou Gruberovou, Pavlom Bršlíkom a Jozefom Bencim (2012), v Bruseli s Jolanou Fogašovou a Štefanom Kocánom (2016) a v Ríme s Daliborom Karvayom (2016). S orchestrom realizoval aj CD nahrávky s áriami v podaní Jolany Fogašovej (2000), s hudbou Georgea Gershwina a sólistom Marcelom Štefkom (2013) a s klavírnymi koncertmi Johanna Nepomuka Hummela a sólistom Andrewom Brownellom (2013). Je držiteľom Ceny Frica Kafendu 2011 za vynikajúce dirigentské výkony doma i v zahraničí, ako aj Krištáľového krídla za rok 2017 v kategórii Hudba.

JOZEF CHABROŇ
ukončil štúdium v roku 2007 na VŠMU v Bratislave v odbore zborové dirigovanie pod pedagogickým vedením Blanky Juhaňákovej. V roku 2006 dostal možnosť spolupracovať so Slovenským filharmonickým zborom ako asistent hlavnej zbormajsterky. Od sezóny 2013/2014 pôsobí samostatne ako zbormajster SFZ. Zbor pripravil na uvedenie množstva vokálno-inštrumentálnych diel ako napr.: Dafnis a Chloé M. Ravela, Nokturná C. Debussyho, Stvorenie J. Haydna, Kristovo detstvo H. Berlioza, Lobgesang F. Mendelssohna Bartholdyho, Žalm zeme podkarpatskej E. Suchoňa, Messa di Gloria G. Pucciniho, Rekviem G. Verdiho, Symfónia č. 13 Babij jar D. Šostakoviča, Stabat Mater K. Szymanowského a G. Rossiniho, Persefona a Oidipus Rex I. Stravinského, Glagolská omša L. Janáčka, Vojnové rekviem B. Brittena, Gurrelieder A. Schönberga. Premiérovo naštudoval diela Missa pro defunctis E. Kráka, Missa pro nobis R. Bergera, Apolloopera M. Piačeka, Carmina austriaca G. Wirtha a ďalšie. Počas doterajšieho pôsobenia v SFZ spolupracoval s viacerými renomovanými dirigentmi ako napr.: T. Guschlbauer, D. Gatti, L. Zagrosek, P. Schreier, E. Villaume, S. Baudo, N. Ballatsch, T. Lang, F. Haider, L. Svárovský, P. Altrichter, R. Štúr, Ch. Campestrini, S. Byčkov, J. Conlon, R. Weikert a iní. Najvýznamnejší umelecký počin v jeho doterajšej kariére predstavuje kompletné naštudovanie Schönbergovho diela Mojžiš a Áron pre Operný dom v Zürichu (2011), ktorého premiéra sa uskutočnila pod taktovkou dirigentskej legendy Christopha von Dohnányiho a príprava SFZ na účinkovanie v opernej produkcii Chovančina M. P. Musorgského pre Viedenskú štátnu operu. Dirigoval samostatné koncerty SFZ v Hamburgu, Bratislave, Žiline a Piešťanoch.
V sezóne 2017/2018 spolupracoval s BBC Singers, Viedenskou štátnou operou, Filharmonickým orchestrom v Monte Carlo, Dortmundskými filharmonikmi, Tonkünstler Orchester či symfonickým orchestrom RAI Torino. V sezóne 2018/2019 spolupracoval s Viedenskou štátnou operou, Bruckner Orchester Linz, so SFZ účinkoval na koncertoch v Royal Opera House Muscat v Ománe. Čakajú ho aj vystúpenia v Českej republike a Rakúsku.

SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA
bola založená roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života Václav Talich (1949 – 1952) a Ľudovít Rajter (1949 – 1976, do roku 1961 ako jej umelecký riaditeľ). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – Tibor Frešo, Ladislav Slovák, Libor Pešek, Vladimir Verbickij, Bystrík Režucha a Aldo Ceccato. V rokoch 1991 – 2001 bol šéfdirigentom a hudobným riaditeľom Slovenskej filharmónie Ondrej Lenárd. V sezóne 2003/2004 pôsobil ako umelecký riaditeľ inštitúcie Jiří Bělohlávek. Roku 2004 sa stal šéfdirigentom Vladimír Válek, v rokoch 2007 – 2009 ho vystriedal Peter Feranec. V rokoch 2009 – 2016 bol šéfdirigentom francúzsky dirigent Emmanuel Villaume. Od sezóny 2017/2018 prevzal šéfdirigentskú taktovku James Judd. Ako stály hosťujúci dirigent pôsobil v Slovenskej filharmónii v rokoch 2007 – 2018 Leoš Svárovský. V súčasnosti má Slovenská filharmónia dvoch stálych hosťujúcich dirigentov – Rastislava Štúra (od sezóny 2011/2012) a Petra Altrichtera (od sezóny 2018/2019).

Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako Claudio Abbado, Hermann Abendroth, Karel Ančerl, Pavel Baleff, Serge Baudo, Roberto Benzi, Miltiades Caridis, Sergiu Celibidache, James Conlon, Oskar Danon, Christoph von Dohnányi, Vladimir Fedosejev, János Ferencsik, Mariss Jansons, Neeme Järvi, James Judd, Peter Keuschnig, Dmitrij Kitajenko, Ken-Ichiro Kobayashi, Kiril Kondrašin, Franz Konwitschny, Zdeněk Košler (ktorému na základe dlhoročnej úspešnej spolupráce Slovenská filharmónia roku 1996 udelila čestný titul šéfdirigenta in memoriam), Alain Lombard, Fabio Luisi, Jun Märkl, Wayne Marshall, Jean Martinon, Kurt Masur, Sir Yehudi Menuhin, Riccardo Muti, Václav Neumann, Antonio Pedrotti, George Pehlivanian, Alexander Rahbari, Karl Richter, Mario Rossi, Witold Rowicki, Kurt Sanderling, Sir Malcom Sargent, Peter Schreier, Václav Smetáček, Pinchas Steinberg, Otmar Suitner, Jevgenij Svetlanov, Juraj Valčuha, Ilan Volkov, Ralf Weikert, Carlo Zecchi a mnohí ďalší, ale i skladateľov – interpretov vlastných diel ako Krzysztof Penderecki a Aram Chačaturian.

Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, Japonsku, Južnej Kórei, USA a Ománe.
Medzi najvýznamnejšie udalosti v sezóne 2017/2018 patrilo účinkovanie Slovenskej filharmónie pod vedením dirigentov Kaspara Zehndera a Rastislava Štúra na festivale Murten Classics vo Švajčiarsku, vystúpenie v berlínskom Konzerthause pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky pod taktovkou Rastislava Štúra, uvedenie záverečného koncertu festivalu Pražská jar so šéfdirigentom Jamesom Juddom, koncertné turné v Japonsku pod taktovkou Daniela Raiskina a Leoša Svárovského, ako aj účinkovanie na letných festivaloch v Sankt Florian a Neuberg an der Mürz v Rakúsku.
V rámci Bratislavských hudobných slávností 2018 sa Slovenská filharmónia predstavila na štyroch koncertoch s dirigentmi Jamesom Juddom, Jurajom Valčuhom, Georgeom Pehlivanianom a Eivindom Gullbergom Jensenom. V októbri 2018 účinkovala pod vedením Leoša Svárovského vo viedenskom Musikvereine a v novembri 2018 podnikla turné v Južnej Kórei, kde okrem iného koncertovala v Lotte Concert Hall v Soule. V januári 2019 uviedla pod vedením Rastislava Štúra Dvořákovu kantátu Svatební košile v rámci Zlatého cyklu v Gallusovej dvorane Kultúrneho a kongresového centra Cankarjev dom v Ľubľane. V apríli 2019 sa predstavila s Mahlerovou Symfóniou č. 3 pod vedením Emmanuela Villauma v Royal Opera House Muscat v Ománe a pod taktovkou Rastislava Štúra vystúpila v rámci koncertného cyklu Kontrapunkt-Konzerte v Kolínskej filharmónii v Nemecku. V júni 2019 bude hrať na koncerte v Kultur- und Kongresszentrum Luzern vo Švajčiarsku, v júli 2019 spolu so Stefanom Vladarom otvorí festival v Neubergu an der Mürz.


SLOVENSKÝ FILHARMONICKÝ ZBOR
je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor československého rozhlasu a prvé roky ho viedol jeho iniciátor a zakladateľ, dirigent Ladislav Slovák. V roku 1955 sa vedenia kolektívu ujal Jan Maria Dobrodinský, ktorý sa svojou viac než dvadsaťročnou činnosťou nemalou mierou zaslúžil o profiláciu a umelecké napredovanie ansámblu, začleneného v roku 1957 – už pod dnešným názvom – do zväzku telies Slovenskej filharmónie. Roku 1977 funkciu zbormajstra prijal Valentin Iljin, ktorého vystriedal vynikajúci znalec zborového spevu Lubomír Mátl, po ňom sa na ďalšom zveľaďovaní interpretačnej úrovne podieľali Štefan Klimo, Pavel Baxa, Pavol Procházka a Marián Vach. V tradícii zvyšovania interpretačnej úrovne zboru pokračovali Blanka Juhaňáková (1991 – 2001) a Jan Rozehnal (1991 – 2003). V sezóne 2003/2004 bol umeleckým vedúcim a hlavným zbormajstrom SFZ Marián Vach. V rokoch 2005 – 2014 zastávala post hlavnej zbormajsterky Blanka Juhaňáková. Od roku 2014 plní funkciu zbormajstra Slovenského filharmonického zboru Jozef Chabroň. Za polstoročie intenzívnej umeleckej aktivity SFZ vyrástol na teleso mimoriadnych kvalít a dnes sa radí k najlepším európskym ansámblom svojho druhu.

Jedinečný technický arzenál, kultivovanosť prejavu, ideálna zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do suverénnych výkonov, plných tvorivého napätia a výrazovej sily, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti, medzi nimi takí svetoznámi majstri taktovky ako Claudio Abbado, Serge Baudo, Bertrand de Billy, Jean-Claude Casadesus, James Conlon, Dean Dixon, Christoph von Dohnányi, Vladimir Fedosejev, János Ferencsik, Daniele Gatti, Pedro Halffter, Riccardo Chailly, Dmitrij Kitajenko, Zdeněk Košler, Ondrej Lenárd, Alain Lombard, Fabio Luisi, Lorin Maazel, Kurt Masur, Zubin Mehta, Franz Welser-Möst, Antonio Pedrotti, Libor Pešek, Ľudovít Rajter, Helmuth Rilling, Karl Richter, Esa Pekka-Salonen, Peter Schreier, Pinchas Steinberg, Hans Swarowsky, Václav Talich, Emmanuel Villaume a Ralf Weikert. Okrem pravidelnej činnosti na domácej pôde zbor každoročne absolvuje množstvo zahraničných zájazdov, ktorých cieľom sa stali bezmála všetky európske krajiny, ale aj Maroko, Turecko, Japonsko a Omán. Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako napr.: Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia, Orchestre de Paris. Svojimi výkonmi prispel k lesku významných medzinárodných festivalových podujatí (Viedeň, Salzburg, Londýn, Praha, Perugia, Edinburgh, Berlín, Atény, Madrid, Paríž, Mníchov, Štrasburg).

Jeho bohatá diskografia obsahuje nahrávky pre slovenské i zahraničné televízne a rozhlasové stanice, ako aj pre renomované nahrávacie spoločnosti, z ktorých možno spomenúť OPUS, Supraphon, Deutsche Grammophon, Hungaroton, Sony, Marco Polo, Naxos, Nuova Era, Decca a mnoho ďalších.


Medzi významné udalosti koncertnej sezóny 2017/2018 patrilo účinkovanie na festivale BBC Proms pod vedením Semjona Byčkova, vystúpenia vo Viedenskej štátnej opere, v Čechách, Monte Carle (s Jurajom Valčuhom), Turíne (s Jamesom Conlonom), Dortmunde (s Gabrielom Feltzom), uvedenie záverečného koncertu festivalu Pražská jar spolu so Slovenskou filharmóniou a jej šéfdirigentom Jamesom Juddom, ako aj koncerty v rámci festivalov v rakúskych mestách Sankt Florian a Neuberg an der Mürz.

V sezóne 2018/2019 sa SFZ predstavil v novej produkcii Viedenskej štátnej opery Trójania H. Berlioza. V januári 2019 uskutočnil koncerty v Ľubľane s Rastislavom Štúrom a v Linzi s Thomasom Sanderlingom, v apríli 2019 hosťoval s Mahlerovou Symfóniou č. 3 v Ománe pod taktovkou Emmanuela Villauma. V máji 2019 uviedol Berliozovo Te Deum s dirigentom Johnom Nelsonom na Pražskej jari a Mahlerovu Symfóniu č. 2  pod vedením Yutaku Sada na koncertoch v Rakúsku. Sezónu zavŕši koncertmi po slovenských mestách (Skalica, Rajec, Košice, Terchová a Piešťany).

fan Németh-Šamorínsky pochádzal z kultivovaného rodinného prostredia, absolvoval kvalitné štúdiá na bratislavských a budapeštianskych školách. Učarovala mu predovšetkým tvorba Bélu Bartóka, v ktorej sa princíp „modernosti“ aktivizuje takisto špecifickým spôsobom; intenzívny záujem o archaický prejav človeka, teda o folklór pod jeho rukami začal pôsobiť novátorsky a tým sa údajná „modernosť“ presadzuje práve cez atribúty dávnej minulosti, respektíve nečasovosti ľudovej hudby. Németh-Šamorínsky podľa Bartókovho vzoru venoval veľa energie spracovaniu ľudových spevov a tancov; rovnakým dielom sa zaoberal maďarskou aj slovenskou tradíciou. Németh-Šamorínsky bol okrem toho predovšetkým aktívnym interpretom, zbormajstrom, organistom. V spolupráci so spevokolom Bélu Bartóka saturoval hudobný život na južnom Slovensku a sám pohotovo prispieval zborovými cyklami. Okrem toho venoval veľa energie inštruktívnym skladbách pre deti a mládež. Takzvané „veľké diela“ alebo „platné diela“, o ktorých vo svojej úvahe písal Alexander Albrecht, teda v súpise diel Németha-Šamorínskeho chýbajú; to však neznižuje alebo inak nekompromituje význam tohto hudobníka v danom čase a v danom prostredí. Németh-Šamorínsky bol zdravým konzervatívcom, obdivovateľom hudby Johanna Sebastiana Bacha, Ludwiga van Beethovena, či Johannesa Brahmsa. „Jeho kompozičným ideálom boli tri ´B´- Bach, Beethoven, Brahms, ku ktorým pribudlo aj štvrté ´B´- Bartók. Veľkosť týchto vzorov azda spôsobila, že sa jeho hudobný jazyk vyvíjal veľmi postupne. Aristotelovský princíp stredu (mesotes) mu prikazoval nájsť bezpečnú vzdialenosť medzi tradíciou a avantgardou, vyhýbať sa extrémnym výrazovým aj kompozičným metódam.“ (Vladimír Godár v texte k CD nahrávke organovej hudby Németha-Šamorínskeho). Tradícia vytvárala pevný základ jeho myslenia. Bez jeho povšimnutia ale neostával spomínaný Béla Bartók. Németh-Šamorínsky bol kvalitne informovaný a aj vytrénovaný v dodekafonickom systéme Arnolda Schönberga. Novodobé systémy mu však neposkytovali dostatok tvorivej slobody a energie, a preto skôr decentne harmonicky „okoreňoval“ odkaz klasikov. O profiláciu jeho profesionálneho umeleckého životopisu sa rozhodujúcou mierou postaral práve Alexander Albrecht, keď Némethovi- Šamorínskemu na prahu dvadsiatych rokov 20. storočia ponúkol post organistu v Dóme Svätého Martina v Bratislave. Po návrate z frontu, kam Németha-Šamorínskeho odvolali, ťažko hľadal pevnú pracovnú pozíciu, takže Albrechtova veľkorysá ponuka ho vytrhla z hroziacich existenčných problémov. V Dóme pôsobil vyše tridsať rokov; spolupracoval tam aj s Cirkevným hudobným spolkom, ktorý zabezpečoval pod umeleckým vedením Alexandra Albrechta nedeľné bohoslužby. Podľa údajov v štúdii Veroniky Bakičovej sa meno Németha-Šamorínskeho v pozícii dirigenta prvý raz uvádza v programe bohoslužby zo dňa 11. júna 1922. Podľa tej istej štúdie sa ako autor prvý raz v Dóme prezentoval skladbou Ave Maria 3. februára 1924. Často sa uvádzal aj jeho Pater noster. Okrem toho napísal Németh-Šamorínsky v uvedenom období štyri skladby typu Missa brevis pre vokál a organ a niekoľko organových drobností. Németh-Šamorínsky v tom čase síce sníval aj o symfónii, ale sám uznal, že by bolo veľmi ťažké zostaviť orchester, ktorý by ju uviedol. Využil teda to, čo mal k dispozícii v chráme. Najvýraznejším projektom je však určite Bratislavská omša z roku 1940. Prvý raz ju uviedli na bohoslužbe 6. júna 1943. Išlo o mimoriadnu udalosť, pretože okrem štandardných členov sólového aparátu Ruženy Stögerovej-Chovancovej a Antona Mazána na premiére účinkovali poprední speváci Mária Kišoňová-Hubová a dr. Janko Blaho. Účasť Cirkevného hudobného spolku však nie je dokázaná. Alexander Albrecht sa skôr od celej veci dištancoval; bohoslužba bola organizovaná ako benefičné podujatie na ochranu vojnových sirôt zo sirotinca „Ochrana Márie“ a druhým číslom programu bolo Te Deum Zoltána Kodálya. Albrecht nesúhlasil, aby sa v danej situácii, ktorá mala skôr pietny charakter, jeho spolok aktivizoval v rámci oslavného Te Deum. Isté však je, že Missa posoniensis je najrozsiahlejším dielom Štefana Németha-Šamorínskeho. Neskôr, v päťdesiatych rokoch napísal síce ešte dva koncerty (pre klavír a pre organ s orchestrom), Bratislavská omša je však jeho reprezentatívnym titulom. Németh-Šamorínsky v skladbe rešpektuje tradičné latinské ordinárium. O rozhľadenosti autora svedčia použité štrukturálne prostriedky, siahajúce od gregoriánskych melódií cez náročné polyfonické kombinácie, fúgy až k sonórnym pasážam, evokujúcim poetiku Claudea Debussyho. Dielo je proporčne vyvážené, má dynamický ťah vpred. Je preto veľmi záslužné, ak po rokoch útlmu opäť našlo cestu na koncertné pódium.

 

Archív SF

 

 

 

Martina Masaryková absolvovala štúdium spevu na  Konzervatóriu v Žiline. V rokoch 1997 – 1999 v štúdiu pokračovala pod vedením Dagmar Bezačinskej najskôr na  Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave a následne na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Absolvovala  majstrovské interpretačné kurzy v Piešťanoch u  Magdalény Hajóssyovej. V štúdiu spevu pokračovala ako doktorandka v triede profesorky Vlasty Hudecovej.

V  roku 2000 získala  2. cenu na 16. ročníku Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidra-Trnavského v Trnave  a na 35. Medzinárodnej speváckej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch. Na 9. Medzinárodnom festivale a súťaži vokálneho umenia Ady Sari v poľskom meste Nowy Sacz získala cenu za výnimočný koloratúrny soprán.

Spolupracovala so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu pod taktovkou   Kirka Trevora v programe Benefícium 2000. V apríli 2002 sa predstavila na koncerte v rámci 12. Stredoeurópskeho festivalu koncertného umenia v Žiline a na jeseň toho istého roku vystúpila na festivale Todi music v Taliansku.

Spolupracovala so  Slovenskou filharmóniou v Orffovej Carmine Burane, vystúpila na záverečnom koncerte 43. ročníka BHS  (Gounodova omša Messe Solennelle) a na otváracom koncerte 60. koncertnej sezóny (Brahms: Nemecké rekviem).

Od roku 2002 pôsobí ako hosťujúci sólista v opere Slovenského národného divadla v Bratislave, kde debutovala v monodráme Callas Masterclass (stvárnila postavu Sofie). O rok neskôr sa na doskách  opery SND predstavila v úlohe Barči  (B. Smetana:  Hubička), Studenej princeznej (T. Frešo: Martin a slnko) a  štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave ukončila v  SND postavou Kráľovnej noci v Mozartovej Čarovnej flaute. Od roku 2004 pôsobí ako hosťujúca sóliskta v Štátnej opere v Banskej Bystrici. V rámci opernej časti festivalu Zámocké hry zvolenské sa predstavila polorecitálom  ako jedna zo sólistiek medzinárodne obsadeného koncertu venovaného životnému jubileu Marie Callas. V roku 2006 spievala v koncertnom uvedení Čarovnej flauty s Brnianskou filharmóniou pod vedením Gaspara Richtera (Kráľovná noci),  účinkovala na koncerte vo Viedenskom rozhlase a  hosťovala v Národnom divadle v Brne a Štátnom divadle v Košiciach. V roku 2007 v spolupráci s Mariánom Lapšanským spievala pre španielsku kráľovskú rodinu, o rok neskôr vystúpila so Slovenskou filharmóniou na slávnostnom koncerte pri príležitosti návštevy kráľovnej Alžbety II. na Slovensku. V slovinskom Maribore spievala na medzinárodnom galakoncerte pre UNICEF, s pražským Národným divadlom absolvovala turné po Japonsku (Kráľovná noci) a uviedla sa  v úlohe Zerbinetty v Straussovej opere Ariadna na Naxe v SND. V roku 2009 pri uvedení slovenskej premiéry  na Zámockých hrách zvolenských stvárnila  Lindu v rovnomennej opere Linda di Chamounix. V sezóne 2009/2010 naštudovala štyri premiérové produkcie: v SND Čarovnú flautu (postava Kráľovnej noci) a Puritánov (postava Elvíry), v pražskom ND stvárnila postavu Olympie (Hoffmannove poviedky) a úspešne reprezentovala slovenskú vokálnu školu na významnom medzinárodnom festivale v St. Margarethen (Rakúsko), opäť ako Kráľovná noci. O rok neskôr sa v pražskom ND predstavila ako Blonde v Mozartovej opere Únos zo Serailu. S Pavlom Bršlíkom a Teréziou Kružliakovou  účinkovala na koncertoch v Marseille a v Jerevane. V roku 2015 spievala sopránové sólo v Haydnovej Stabat Mater na festivale sakrálnej hudby v Bilbao. V januári 2016 debutovala v Národnom divadle v Brne ako Maid v opere Powder Her Face od Thomasa Adesa. V tom istom roku absolvovala s Pražskou štátnou operou turné po Japonsku v úlohe Kráľovnej noci. Vo februári 2017 spievala v Slovenskej filharmónii  sopránové sólo v Korunovačnej omši od W. A. Mozarta, spolupracuje s ňou aj na vianočných koncertoch.



Michaela Šebestová absolvovala štúdium spevu na Konzervatóriu v Bratislave a na Konzervatóriu v Topoľčanoch pod vedením A. Šebestovej-Kucharskej. V roku 2004 dostala možnosť zúčastniť sa na majstrovských kurzoch Gabriely Beňačkovej. Úspešne sa prezentovala na Medzinárodnej speváckej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch či na Medzinárodnej speváckej súťaži Mikuláša Schneidra-Trnavského v Trnave. V roku 2005 získala štipendium Spoločnosti Richarda Wagnera na pobyt v Bayreuthe. V štúdiu spevu pokračovala u Sergeja Kopčáka, od roku 2011 na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Dnes má pestrý repertoár: spieva Oľgu v Čajkovského Eugenovi Oneginovi, ktorú stvárnila už v roku 2009 v Opere Štátneho divadla v Košiciach, kde sa neskôr predstavila aj ako Princess de Bouillon v diele Francesca Cileu Adriana Lecouvreur. V Štátnej opere Banská Bystrica spievala Fenenu vo Verdiho Nabuccovi; s ňou sa predstavila aj na Zámockých hrách zvolenských v rokoch 2010 a 2011. V banskobystrickej Štátnej opere ju diváci mohli vidieť aj ako Suzuki v Pucciniho opere Madama Butterfly, s ktorou sa tiež prezentovala aj na Zámockých hrách zvolenských (2011). V Opere SND Michaela Šebestová stvárnila Mercedes v Bizetovej Carmen, Pisanu vo Verdiho Dvoch Foscariovcoch, Lolu v Mascagniho Sedliackej cti či Enrichettu di Francia v Belliniho Puritánoch. Okrem spomínaných úloh má naštudované i ďalšie – Ježibabu v Rusalke, Marfu v Chovančine, Maddalenu v Rigolettovi. K najvýznamnejším koncertným vystúpeniam Michaely Šebestovej patrí séria štyroch koncertov, na ktorých účinkovala v rámci Kitakyushu International Music Festival v Japonsku. V roku 2012 naštudovala v Štátnej opere Banská Bystrica Fedoru v rovnomennej Giordanovej opere a Janka v Humperdinckovom diele Janko a Marienka, v Štátnej opere Košice sa predstavila ako Suzuki v Pucciniho Madama Butterfly a v Opere SND spievala Pastuchyňu v Janáčkovej Jej pastorkyni. O rok neskôr účinkovala v programe Sviatky hudby v pražskom Rudolfíne spolu s Václavom Hudečkom, v roku 2014 naštudovala pre Operu SND Amneris (Aida), Fenenu (Nabucco) a Polinu (Piková dáma). V Štátnej opere Banská Bystrica stvárnila postavu Ježibaby v Dvořákovej Rusalke. V rokoch 2015 a 2016 sa Michaela Šebestová predstavila opäť v SND v diele E. Wolfa-Ferrariho Špeky Madony, na doskách banskobystrickej opery s úspechom prezentovala Maddalenu (Rigoletto) a vystúpila tam tiež ako sólistka v Mozartovom Requiem. Významné bolo jej účinkovanie so Slovenskou filharmóniou pod taktovkou Leoša Svárovského (v tom istom roku), z operných postáv jej do repertoáru pribudla Zuzka (SND, Krútňava), v koncertnej činnosti pokračovala so Štátnou filharmóniou Košice a Štátnym komorným orchestrom v Žiline (tiež s L. Svárovským). Rok 2016 zavŕšila adventným koncertom s Miroslavom Dvorským a vianočným koncertom opäť v ŠO Banská Bystrica. V Opere SND účinkuje v predstavení Pucciniho Sestry Angeliky a stvárňuje Oľgu v Konwitschného inscenácii Čajkovského Eugena Onegina.

 


Jozef Gráf študoval na Konzervatóriu v Žiline a na VŠMU v Bratislave. Účinkoval s Musicou aeternou, Karlovarským symfonickým orchestrom, Kysuckým komorným orchestrom, Trnavským komorným orchestrom a Žilinským miešaným zborom. So Štátnym komorným orchestrom Žilina spoluúčinkuje od roku 1997 (Schubert: Omša G dur; Ryba: Česká mše vánoční; Mozart: Requiem, Korunovačná omša; Rossini: Stabat mater; Puccini: Messa di Gloria; M. Haydn: Cyrilometodská omša). Od roku 2002 je pedagógom speváckeho oddelenia Konzervatória v Žiline. V máji 2010 získal na Medzinárodnej speváckej súťaži M. Schneidera-Trnavského 3. cenu a dve mimoriadne ceny za vokálnu interpretáciu. V rokoch 2011 až 2013 hosťoval v Janáčkovom divadle v Brne. V roku 2013 premiéroval Starosloviensku omšu Pavla Kršku a v roku 2015 jeho skladbu Locus iste pre tenor sólo, organ, sláčikový orchester a tri miešané zbory. Od roku 2015 spolupracuje so Slovenskou filharmóniou (J. Haydn: Nelsonmesse; W. A. Mozart: Korunovačná omša). V sezóne 2015/2016 ako hosť stvárnil postavu Gajdošíka v Štátnej opere Banská Bystrica v Cikkerovej opere Juro Jánošík a v Štátnom divadle Košice postavu Mozarta v dvoch jednoaktovkách (N. Rimskij-Korsakov: Mozart a Salieri; M. Lejava: Bohom milovaný – premiéra). V Pucciniho Bohéme stvárňuje postavu Rodolfa. Je častým hosťom medzinárodných festivalov – Musica Sacra v Nitre, Hudba pod diamantovou klenbou v Kremnici, Cyrilometodské dni v Terchovej, festival Divergencie v Skalici, festival Bilbao Ars Sacrum (2015). So Speváckym zborom mesta Bratislavy a Cappellou Istropolitanou uviedol Haydnovo dielo Stabat mater, s ŠKO Žilina a Slovenským filharmonickým zborom Rossiniho Stabat mater. Na Opera festival Praha 2017 sa predstavil v úlohe Gajdošíka v Cikkerovej opere Juro Jánošík. V novembri tohto roku uviedol vo svetovej premiére scénické oratórium Krížová cesta Pavla Kršku. S Musicou aeternou uviedol vo viacerých mestách omšu Antona Zimmermanna Missa solemnis St. Ceciliae pri príležitosti oživenia tradície vďakyvzdania patrónke hudby a hudobníkov.

 


Tomáš Šelc je absolventom Vysokej školy múzických umení v Bratislave v triede prof. Petra Mikuláša. Pred štúdiom na VŠMU absolvoval operný spev a zborové dirigovanie na Konzervatóriu v Bratislave (Alžbeta Michálková, Dušan Bill). V roku 2013 získal cenu Študentská osobnosť Slovenska za rok 2013/2014 v kategórii Hudba a umenie.

Napriek mladému veku je všestranným interpretom a venuje sa rovnako duchovnej hudbe, ako aj piesňovej tvorbe, opere i operetnému žánru. Od roku 2006 sa pravidelne zúčastňoval na domácich a zahraničných medzinárodných speváckych súťažiach (Vráble, Trnava, Karlove Vary, Kroměříž, Olomouc, Eger, Praha, Mníchov, Berlín), na ktorých sa pravidelne umiestňoval na najvyšších priečkach (osem prvých miest, jedno druhé a jedno tretie miesto) a získaval mimoriadne ocenenia poroty.

Predstavil sa na prestížnych koncertných pódiách a medzinárodných festivaloch v Bratislave (Konvergencie, Bratislavské hudobné slávnosti, Albrechtina, Dni starej hudby), Žiline (Stredoeurópsky festival koncertného umenia), Spišskom Podhradí (Musica Nobilis), Košiciach, Brne (Veľkonočný festival duchovnej hudby), Prahe (Pražské jaro, Festival Jarmily Novotnej), Bayreuthe, Hannoveri, Johannesburgu (Johannesbourg International Mozart Festival), Varšave (Veľkonočný festival Ludwiga van Beethovena), Wroclawe (Wratislavia Cantans), Santanderi (Festival de Santander), Bilbau (Festival Art Sacrum), v Tokiu, Kanazawe, Lübecku (Schleswig-Holstein Musik Festival) a ďalších. Absolvoval majstrovské kurzy zamerané na interpretáciu barokovej hudby pod vedením Petra Schreiera v nemeckom Lübecku a majstrovský kurz s Evou Márton.

Spoluúčinkoval na svetových premiérach diel Jorgeho Bossa a Vladimíra Godára. Realizoval nahrávky pre vydavateľstvá Hänssler Classic (Gabriel Fauré: Requiem / dir. Rolf Beck), Pavian Records (Vladimír Godár – Querela pacis / dir. Andrew Parrott), Phaedra (Ján Levoslav Bella – Cirkevné diela / dir. David Porcelijn). V roku 2012 vydal v Pavian Records svoje profilové CD s piesňovou tvorbou Alexandra Albrechta – „Biographie“. V roku 2013 vydal vo vydavateľstve Music Forum svoje druhé profilové CD so slovenskou duchovnou tvorbou pod názvom „Ave Maria et alia opera musica sacra“. Toto CD bolo nominované na album roka za rok 2013 v kategórii Klasická hudba v súťaži Radio_Head Awards. V roku 2014 spoluúčinkoval na nahrávke CD nosiča „Paratum Cor“ so skladbami františkánskych skladateľov z 18. storočia, ktoré bolo vydané vo vydavateľstve Serafín. V roku 2015 spoluúčinkoval na nahrávke CD nosiča „Talianske árie” od Jana Dismasa Zelenku, ktoré bolo vydané vo vydavateľstve Accent. V roku 2017 spoluúčinkoval na nahrávke CD nosiča „Paratum Cor 2“ so skladbami františkánskych skladateľov z 18. storočia, ktoré bolo vydané vo vydavateľstve Serafín.

V roku 2013 debutoval v Národnom divadle Brno v úlohe Masetta (W. A. Mozart – Don Giovanni). V Národnom divadle Brno ďalej stvárnil úlohu Visconta di Suze (G. Donizetti – Maria di Rohan) a Zunigu (G. Bizet – Carmen) a v Slovenskom národnom divadle sa predstavil v úlohách Publia (W. A. Mozart – La Clemenza di Tito), 1. Nazareťana (R. Strauss – Salome) a Taddea (G. Paisiello – Kráľ Teodor v Benátkach). V roku 2017 debutoval v Národnom divadle Ostrava v úlohe Agamemnona (Ch. W. Gluck – Ifigénia v Aulide).

Je členom prestížnych zborových a ansámblových zoskupení: Collegium Vocale Gent (Philippe Herreweghe), Clemencic Consort (René Clemencic), Taverner Consort (Andrew Parrott), Collegium 1704 (Václav Luks).

Ako sólista spolupracoval so Singapore Symphony Orchestra, Johannesbourg Mozart Festival Orchestra, Kanazawa Symphony Orchestra, Barockorchester Elbipolis Hamburg, SWR Symphonieorchester, Bamberger Symphoniker, Schleswig Holstein Orchester, Savaria Barok Orchester, Dohnányi Orchestra Budafok, Orchestre National des Pays de la Loire, Maďarským symfonickým orchestrom, Maďarským rozhlasovým orchestrom, Budapest Festival Orchestra, Filharmóniou Zlín, Janáčkovou filharmóniou Ostrava, Filharmóniou Brno, Filharmóniou Hradec Králové, Českými komornými sólistami, Orchestrom Slovenskej filharmónie, SKO Bohdana Warchala, Musica Florea, Solamente naturali, Il Cuore Barocco a ďalšími.     

Tomáš Šelc je taktiež dirigentom Ženského speváckeho zboru Nevädza zo Stupavy a zboru Stella zo Senca, s ktorými nahral niekoľko CD nosičov.     

 

 

RASTISLAV ŠTÚR

riaditeľ a šéfdirigent Opery SND, stály hosťujúci dirigent Slovenskej filharmónie, absolvoval štúdium orchestrálneho dirigovania na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne, kde dnes pôsobí aj ako pedagóg.

V roku 1996 debutoval v Opere SND v Boitovom Mefistofelovi, čo mu otvorilo rad ďalších možností. Naštudoval tu opery Dcéra pluku (Donizetti), Maškarný bál, Trubadúr a La traviata (Verdi), ktorú dirigoval aj na turné v Japonsku v roku 2004 (so sólistami Petrom Dvorským a Mariou Guleghinou), Barbier zo Sevilly (Rossini), Čarovná flauta (Mozart), Predaná nevesta (Smetana), Nabucco (Verdi), Andrea Chénier (Giordano), Panna Orleánska a Piková dáma (Čajkovskij), Faust a Margaréta (Gounod), Manon Lescaut a Triptych (Puccini), balety Andersen (Nedbal), Spartakus (Chačaturian), Sylfída (Lovenskjold), Romeo a Júlia (Prokofiev). Diriguje tu opery Tosca (Puccini), Così fan tutte (Mozart), Falstaff (Verdi), Lucia di Lammermoor (Donizetti), Werther (Massenet) a mnoho ďalších.

Od roku 1999 pravidelne spolupracoval s Petrom Dvorským v celom rade predstavení v Opere SND a v rámci koncertov s najvýznamnejšími orchestrami na Slovensku, v Čechách a Rakúsku. Dirigoval Dvorského spoločné vystúpenia s Montserrat Caballé (2000), Gabrielou Beňačkovou (2002), Ilonou Tokody (2003) a Anatolijom Kotschergom (2006), ako aj spoločný koncert Evy Urbanovej a Jeleny Obrazcovovej v roku 2002. S PKF – Prague Philharmonia a Petrom Dvorským nahral CD „Vivere“. V roku 2017 dirigoval koncert v Smetanovej sále v Prahe so sólistami Bryanom Hymelom a Irinou Kyriakidou.

So zahraničnými orchestrami často uvádza významné diela českej hudby. V roku 1999 naštudoval s Orchestre Philharmonique de Strasbourg Smetanovu Predanú nevestu v Opera National du Rhin s vybranými sólistami z celého sveta. V roku 2005 dirigoval Dvořákovo oratórium Svatební košile so São Paulo Symphony Orchestra (Eva Urbanová, Ľudovít Ludha, Peter Mikuláš). Spolu s čínskym orchestrom NCPA (National Centre for the Performing Arts) naštudoval Dvořákovu Rusalku (2016). Išlo o historicky prvé uvedenie českej opery v Číne a o prvé predvedenie opery s použitím 3D technológie na svete.

Na konte má bohatú spoluprácu so zahraničnými orchestrami, opernými domami a poprednými sólistami. Absolvoval turné po Španielsku s orchestrami Czech Virtuosi (2001) a Janáčkovou filharmóniou Ostrava (2003). V roku 2004 dirigoval v opere v Grazi (Nápoj lásky; Donizetti), v Giessene (Barbier zo Sevilly; Rossini), v Essene (Così fan tutte; Mozart), koncertoval s Juhozápadnou nemeckou filharmóniou v Kostnici a sólistom Heinrichom Schiffom a s Moskovskou filharmóniou. Pravidelne spolupracuje so Symfonickým orchestrom hl. m. Prahy FOK, s ktorým absolvoval koncerty v Norimbergu (2003), Vroclave (2004) a Merseburgu (2005), turné po USA a vystúpenia v rámci festivalov Emy Destinnovej v Českých Budějoviciach (2008) a v Šanghaji (2013). S Českým národným symfonickým orchestrom a Ute Lemper vystúpil na festivale Prague Proms 2008, s Gabrielou Beňačkovou a Evou Urbanovou v berlínskom Konzerthause (2008), s Lawrencom Brownleem a Mojcou Erdmann v Prahe (2012). V roku 2014 dirigoval koncerty s Josephom Callejom v Prostějove a v Čajkovského sále v Moskve. Simon Keenlyside a Štefan Kocán boli sólistami koncertu s Českou filharmóniou, s ktorou sa predstavil v Smetanovej sále v Prahe 2015. Koncertoval aj s Cairo Symphony Orchestra v Káhire (2010) a s Ruským štátnym akademickým symfonickým orchestrom J. F. Svetlanova vo Veľkej sále Konzervatória v Moskve (2017).

Pravidelne spolupracuje so Slovenskou filharmóniou v rámci rôznych koncertných cyklov, absolvoval s ňou aj koncerty v Kolíne nad Rýnom (2003 a 2005), v Interlakene (2005), Ingolstadte so sólistom Mischom Maiskym (2010), turné po Španielsku (2010 a 2016), koncert v Tonhalle v Zürichu s Editou Gruberovou, Pavlom Bršlíkom a Jozefom Bencim (2012), v Bruseli s Jolanou Fogašovou a Štefanom Kocánom (2016) a v Ríme s Daliborom Karvayom (2016). S orchestrom realizoval aj CD nahrávky s áriami v podaní Jolany Fogašovej (2000), s hudbou Georgea Gershwina a sólistom Marcelom Štefkom (2013) a s klavírnymi koncertmi Johanna Nepomuka Hummela a sólistom Andrewom Brownellom (2013). Je držiteľom Ceny Frica Kafendu 2011 za vynikajúce dirigentské výkony doma i v zahraničí, ako aj Krištáľového krídla za rok 2017 v kategórii Hudba.

 

 

JOZEF CHABROŇ

ukončil štúdium v roku 2007 na VŠMU v Bratislave v odbore zborové dirigovanie pod pedagogickým vedením Blanky Juhaňákovej. V roku 2006 dostal možnosť spolupracovať so Slovenským filharmonickým zborom ako asistent hlavnej zbormajsterky. Od sezóny 2013/2014 pôsobí samostatne ako zbormajster SFZ. Zbor pripravil na uvedenie množstva vokálno-inštrumentálnych diel ako napr.: Dafnis a Chloé M. Ravela, Nokturná C. Debussyho, Stvorenie J. Haydna, Kristovo detstvo H. Berlioza, Lobgesang F. Mendelssohna Bartholdyho, Žalm zeme podkarpatskej E. Suchoňa, Messa di Gloria G. Pucciniho, Rekviem G. Verdiho, Symfónia č. 13 Babij jar D. Šostakoviča, Stabat Mater K. Szymanowského a G. Rossiniho, Persefona a Oidipus Rex I. Stravinského, Glagolská omša L. Janáčka, Vojnové rekviem B. Brittena, Gurrelieder A. Schönberga. Premiérovo naštudoval diela Missa pro defunctis E. Kráka, Missa pro nobis R. Bergera, Apolloopera M. Piačeka, Carmina austriaca G. Wirtha a ďalšie. Počas doterajšieho pôsobenia v SFZ spolupracoval s viacerými renomovanými dirigentmi ako napr.: T. Guschlbauer, D. Gatti, L. Zagrosek, P. Schreier, E. Villaume, S. Baudo, N. Ballatsch, T. Lang, F. Haider, L. Svárovský, P. Altrichter, R. Štúr, Ch. Campestrini, S. Byčkov, J. Conlon, R. Weikert a iní. Najvýznamnejší umelecký počin v jeho doterajšej kariére predstavuje kompletné naštudovanie Schönbergovho diela Mojžiš a Áron pre Operný dom v Zürichu (2011), ktorého premiéra sa uskutočnila pod taktovkou dirigentskej legendy Christopha von Dohnányiho a príprava SFZ na účinkovanie v opernej produkcii Chovančina M. P. Musorgského pre Viedenskú štátnu operu. Dirigoval samostatné koncerty SFZ v Hamburgu, Bratislave, Žiline a Piešťanoch.

V sezóne 2017/2018 spolupracoval s BBC Singers, Viedenskou štátnou operou, Filharmonickým orchestrom v Monte Carlo, Dortmundskými filharmonikmi, Tonkünstler Orchester či symfonickým orchestrom RAI Torino. V sezóne 2018/2019 spolupracoval s Viedenskou štátnou operou, Bruckner Orchester Linz, so SFZ účinkoval na koncertoch v Royal Opera House Muscat v Ománe. Čakajú ho aj vystúpenia v Českej republike a Rakúsku.

 

 

SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

bola založená roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života Václav Talich (1949 – 1952) a Ľudovít Rajter (1949 – 1976, do roku 1961 ako jej umelecký riaditeľ). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – Tibor Frešo, Ladislav Slovák, Libor Pešek, Vladimir Verbickij, Bystrík Režucha a Aldo Ceccato. V rokoch 1991 – 2001 bol šéfdirigentom a hudobným riaditeľom Slovenskej filharmónie Ondrej Lenárd. V sezóne 2003/2004 pôsobil ako umelecký riaditeľ inštitúcie Jiří Bělohlávek. Roku 2004 sa stal šéfdirigentom Vladimír Válek, v rokoch 2007 – 2009 ho vystriedal Peter Feranec. V rokoch 2009 – 2016 bol šéfdirigentom francúzsky dirigent Emmanuel Villaume. Od sezóny 2017/2018 prevzal šéfdirigentskú taktovku James Judd. Ako stály hosťujúci dirigent pôsobil v Slovenskej filharmónii v rokoch 2007 – 2018 Leoš Svárovský. V súčasnosti má Slovenská filharmónia dvoch stálych hosťujúcich dirigentov – Rastislava Štúra (od sezóny 2011/2012) a Petra Altrichtera (od sezóny 2018/2019).

Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako Claudio Abbado, Hermann Abendroth, Karel Ančerl, Pavel Baleff, Serge Baudo, Roberto Benzi, Miltiades Caridis, Sergiu Celibidache, James Conlon, Oskar Danon, Christoph von Dohnányi, Vladimir Fedosejev, János Ferencsik, Mariss Jansons, Neeme Järvi, James Judd, Peter Keuschnig, Dmitrij Kitajenko, Ken-Ichiro Kobayashi, Kiril Kondrašin, Franz Konwitschny, Zdeněk Košler (ktorému na základe dlhoročnej úspešnej spolupráce Slovenská filharmónia roku 1996 udelila čestný titul šéfdirigenta in memoriam), Alain Lombard, Fabio Luisi, Jun Märkl, Wayne Marshall, Jean Martinon, Kurt Masur, Sir Yehudi Menuhin, Riccardo Muti, Václav Neumann, Antonio Pedrotti, George Pehlivanian, Alexander Rahbari, Karl Richter, Mario Rossi, Witold Rowicki, Kurt Sanderling, Sir Malcom Sargent, Peter Schreier, Václav Smetáček, Pinchas Steinberg, Otmar Suitner, Jevgenij Svetlanov, Juraj Valčuha, Ilan Volkov, Ralf Weikert, Carlo Zecchi a mnohí ďalší, ale i skladateľov – interpretov vlastných diel ako Krzysztof Penderecki a Aram Chačaturian.

Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, Japonsku, Južnej Kórei, USA a Ománe.

Medzi najvýznamnejšie udalosti v sezóne 2017/2018 patrilo účinkovanie Slovenskej filharmónie pod vedením dirigentov Kaspara Zehndera a Rastislava Štúra na festivale Murten Classics vo Švajčiarsku, vystúpenie v berlínskom Konzerthause pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky pod taktovkou Rastislava Štúra, uvedenie záverečného koncertu festivalu Pražská jar so šéfdirigentom Jamesom Juddom, koncertné turné v Japonsku pod taktovkou Daniela Raiskina a Leoša Svárovského, ako aj účinkovanie na letných festivaloch v Sankt Florian a Neuberg an der Mürz v Rakúsku.

V rámci Bratislavských hudobných slávností 2018 sa Slovenská filharmónia predstavila na štyroch koncertoch s dirigentmi Jamesom Juddom, Jurajom Valčuhom, Georgeom Pehlivanianom a Eivindom Gullbergom Jensenom. V októbri 2018 účinkovala pod vedením Leoša Svárovského vo viedenskom Musikvereine a v novembri 2018 podnikla turné v Južnej Kórei, kde okrem iného koncertovala v Lotte Concert Hall v Soule. V januári 2019 uviedla pod vedením Rastislava Štúra Dvořákovu kantátu Svatební košile v rámci Zlatého cyklu v Gallusovej dvorane Kultúrneho a kongresového centra Cankarjev dom v Ľubľane. V apríli 2019 sa predstavila s Mahlerovou Symfóniou č. 3 pod vedením Emmanuela Villauma v Royal Opera House Muscat v Ománe a pod taktovkou Rastislava Štúra vystúpila v rámci koncertného cyklu Kontrapunkt-Konzerte v Kolínskej filharmónii v Nemecku. V júni 2019 bude hrať na koncerte v Kultur- und Kongresszentrum Luzern vo Švajčiarsku, v júli 2019 spolu so Stefanom Vladarom otvorí festival v Neubergu an der Mürz.

 

 

SLOVENSKÝ FILHARMONICKÝ ZBOR

je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor československého rozhlasu a prvé roky ho viedol jeho iniciátor a zakladateľ, dirigent Ladislav Slovák. V roku 1955 sa vedenia kolektívu ujal Jan Maria Dobrodinský, ktorý sa svojou viac než dvadsaťročnou činnosťou nemalou mierou zaslúžil o profiláciu a umelecké napredovanie ansámblu, začleneného v roku 1957 – už pod dnešným názvom – do zväzku telies Slovenskej filharmónie. Roku 1977 funkciu zbormajstra prijal Valentin Iljin, ktorého vystriedal vynikajúci znalec zborového spevu Lubomír Mátl, po ňom sa na ďalšom zveľaďovaní interpretačnej úrovne podieľali Štefan Klimo, Pavel Baxa, Pavol Procházka a Marián Vach. V tradícii zvyšovania interpretačnej úrovne zboru pokračovali Blanka Juhaňáková (1991 – 2001) a Jan Rozehnal (1991 – 2003). V sezóne 2003/2004 bol umeleckým vedúcim a hlavným zbormajstrom SFZ Marián Vach. V rokoch 2005 – 2014 zastávala post hlavnej zbormajsterky Blanka Juhaňáková. Od roku 2014 plní funkciu zbormajstra Slovenského filharmonického zboru Jozef Chabroň. Za polstoročie intenzívnej umeleckej aktivity SFZ vyrástol na teleso mimoriadnych kvalít a dnes sa radí k najlepším európskym ansámblom svojho druhu.

Jedinečný technický arzenál, kultivovanosť prejavu, ideálna zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do suverénnych výkonov, plných tvorivého napätia a výrazovej sily, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti, medzi nimi takí svetoznámi majstri taktovky ako Claudio Abbado, Serge Baudo, Bertrand de Billy, Jean-Claude Casadesus, James Conlon, Dean Dixon, Christoph von Dohnányi, Vladimir Fedosejev, János Ferencsik, Daniele Gatti, Pedro Halffter, Riccardo Chailly, Dmitrij Kitajenko, Zdeněk Košler, Ondrej Lenárd, Alain Lombard, Fabio Luisi, Lorin Maazel, Kurt Masur, Zubin Mehta, Franz Welser-Möst, Antonio Pedrotti, Libor Pešek, Ľudovít Rajter, Helmuth Rilling, Karl Richter, Esa Pekka-Salonen, Peter Schreier, Pinchas Steinberg, Hans Swarowsky, Václav Talich, Emmanuel Villaume a Ralf Weikert. Okrem pravidelnej činnosti na domácej pôde zbor každoročne absolvuje množstvo zahraničných zájazdov, ktorých cieľom sa stali bezmála všetky európske krajiny, ale aj Maroko, Turecko, Japonsko a Omán. Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako napr.: Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia, Orchestre de Paris. Svojimi výkonmi prispel k lesku významných medzinárodných festivalových podujatí (Viedeň, Salzburg, Londýn, Praha, Perugia, Edinburgh, Berlín, Atény, Madrid, Paríž, Mníchov, Štrasburg).

Jeho bohatá diskografia obsahuje nahrávky pre slovenské i zahraničné televízne a rozhlasové stanice, ako aj pre renomované nahrávacie spoločnosti, z ktorých možno spomenúť OPUS, Supraphon, Deutsche Grammophon, Hungaroton, Sony, Marco Polo, Naxos, Nuova Era, Decca a mnoho ďalších.

Medzi významné udalosti koncertnej sezóny 2017/2018 patrilo účinkovanie na festivale BBC Proms pod vedením Semjona Byčkova, vystúpenia vo Viedenskej štátnej opere, v Čechách, Monte Carle (s Jurajom Valčuhom), Turíne (s Jamesom Conlonom), Dortmunde (s Gabrielom Feltzom), uvedenie záverečného koncertu festivalu Pražská jar spolu so Slovenskou filharmóniou a jej šéfdirigentom Jamesom Juddom, ako aj koncerty v rámci festivalov v rakúskych mestách Sankt Florian a Neuberg an der Mürz.

V sezóne 2018/2019 sa SFZ predstavil v novej produkcii Viedenskej štátnej opery Trójania H. Berlioza. V januári 2019 uskutočnil koncerty v Ľubľane (s Rastislavom Štúrom) a v Linzi (s Thomasom Sanderlingom), v apríli 2019 hosťoval s Mahlerovou Symfóniou č. 3 v Royal Opera House Muscat v Ománe pod taktovkou Emmanuela Villauma. V máji 2019 uvedie Mahlerovu Symfóniu č. 2 Vzkriesenie pod vedením Yutaku Sada na koncertoch v Rakúsku.

Pridať nový komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Upozornenie:

Príspevky vyjadrujú názory čitateľov a nemožno ich v žiadnom prípade spájať s názormi redakcie. Diskusia nie je moderovaná a redakcia nemôže ovplyvniť jej obsah. Vyhradzujeme si však právo príspevky odstraňovať. Neprijateľné sú najmä texty urážlivé, vulgárne, rasistické alebo príspevky, ktoré sú neplatenou reklamou. Detaily o všetkých príspevkoch sú zaznamenávané.

Používaním tejto stránky súhlasíte s naším používaním súborov „cookie“. Zobraziť viac informácii.