Niekoľko myšlienok Ivana Mačáka k podujatiu SNMS-E

Niekoľko myšlienok Ivana Mačáka k podujatiu SNMS-EVšetkým priaznivcom festivalu Staré nôty mladých strún Európy dávam do pozornosti niekoľko myšlienok, ktoré sformuloval Dr. Ivan Mačák. Nielen preto, že má výrazný podiel na jeho smerovaní a obsahu.
Aby Vám však boli jeho myšlienky zrozumiteľnejšie, priblížim Vám ich autora jedným z príspevkov, ktoré sú pripravené pre zborník VKLADY A PRIENIKY slovenského organológa IVANA MAČÁKA do európskej kultúry.

Sám som bol v kontakte s Dr. Ivanom Mačákom celé štyri desaťročia. Najintenzívnejšie však od roku 1976, kedy som sa stal predsedom Programovej rady Folklórnych slávnosti pod Poľanou v Detve a snažil sa vytvárať podmienky pre rozsiahly výskum tradičných ľudových nástrojov v rámci Súťaže výrobcov ľudových nástrojov o cenu Dr. Ladislava Lenga, etnomuzikologa, ktorý zomrel vo svojej najlepšej vedeckej kondícií.

Aj prvé ročníky SNMS som sa usiloval koncipovať v duchu jeho rád, postojov

a skúsenosti.

To, že v roku 2005 dostal cenu Kurta Sachsa od najvýznamnejšej svetovej organizácie organológov (vedcov skúmajúcich vznik, históriu a vývoj hudobných nástrojov), bolo len vyvrcholením uznania za mimoriadne úsilie a výsledky a ocenením aj jeho výskumu spojeného s ľudovými hudobnými nástrojmi v Detve

Rád približujem túto osobnosť a jej myšlienky všetkým, ktorým budúcnosť našich tradícií leží pri, alebo na srdci.

Najprv však uvádzam príspevok muzikologičky, pani PhDr. Alexandry Tauberovej, dlhoročnej spolupracovníčky Dr. Mačáka.

Príspevok do pripravovaného zborníka venovaného Dr. Ivanovi Mačákovi.

V súčasnosti sa veľa hovorí o hodnotách. Možno aj preto, že sa tak málo uplatňujú v praxi. Patrím medzi tých šťastlivcov, ktorým aj v hlbokej totalite, a v zamestnaní, bolo dopriate počúvať o hodnotách múdro hovoriť a zároveň aj „vidieť", ako každodenne „ožívajú" - dosvedčujúc pravdivosť toho, kto ich ako živý plamienok v nespočetných variáciách ich základnej podoby starostlivo v sebe udržiaval. Rada a s vďačnosťou spomínam.

Ivan Mačák venoval pozornosť viacerým témam nielen v oblasti svojho vedného odboru, ale aj v oblastiach, dotýkajúcich sa kultúrneho diania s presahom Slovenska.

Jeho snom bolo vybudovať Hudobné múzeum podľa svojej vízie. Rada by som o tom povedala zopár faktov. Myslím, že ich môže potvrdiť každý, kto s Ivanom Mačákom spolupracoval.

K podstatným znakom pôsobenia Ivana Mačáka patrila jeho veľkorysosť, skromnosť, schopnosť vytvárať kreatívne pracovné prostredie, nekompromisnosť (pokiaľ išlo o hodnoty s ktorými sa identifikoval) a neúnavná snaha ísť za svojou víziou pracoviska – Hudobného múzea. Chcel rozvíjať takú koncepciu práce a medziľudských vzťahov, ktorá oboje, krok po kroku, posúvala modely ich výsledkov do vyšších, komplexnejších rovín.

Uvediem konkrétny príklad z oblasti „jeho" hudobných nástrojov. Neuznával zaužívaný spôsob ich dokumentácie. Cesta, hoci stále sa zdokonaľujúceho technického opisu hudobného nástroja mu bola cudzia. „Zachovanie dedičstva" len prostredníctvom nej nepokladal za možné. On chcel, aby zdokumentovaný hudobný nástroj vydal o sebe pokiaľ možno čo najkomplexnejšie svedectvo - aby „prezradil" niečo o hudobníkovi čo na ňom hral, o prostredí, v ktorom nástroj znel, o kultúrnych znakoch prostredia v konkrétnom období.

K tomu smeroval „jeho" sociologický výskum.

Bol rád, keď mal okolo seba ľudí, ktorí načúvali jeho myšlienkam, projektom, víziám - a poslucháčov mával veľa. Bol ešte radšej, keď mal partnerov k rozhovorom. Takých, ktorí zdieľali jeho nadšenie „pre vec", teda pre obsah témy, ktorú práve rozvíjal. Takých, ktorí bezprostredne prijímali akoby jeho „hlavné pravidlo" hry - a to, že radosť zo spoločného poznávania sveta v jeho komplexnejších podobách je tou vrcholnou odmenou za každú prácu, za každú vynaloženú námahu, za každý, niekedy veľmi dlhý rozhovor, diskusiu, alebo nedoriešený spor. (O potrebe spoznávať pravdu a obnovovať poriadok - tak znel, napríklad, názov textu, ktorý napísal r. 1999 pre Traditiones vychádzajúci v Ľjubľjane).

Jeho celoživotné „upísanie sa" svojim víziám malo zvláštne dôsledky: Pre mnohých predstavoval a predstavuje súbor hodnôt, ku ktorým sa s radosťou hlásili a hlásia. Pre iných, pozerajúcich sa na život, prácu, smerovanie vo vede.... z iného zorného uhľa, bola predovšetkým jeho zásadovosť a nekompromisnosť prekážkou ich bližšieho vzťahu k nemu. Faktom však zostane, že si získal nielen pracovné kontakty a uznanie, ale zároveň celoživotných priateľov zo svojho vedného odboru po celom svete.

Veľa cestoval, prednášal, publikoval...

V máji 2004 mu Rada guvernérov spoločnosti American Musical Instrument Society udelila cenu Curta Sachsa „za vynikajúce úspechy, ktoré dosiahol ako kurátor hudobných nástrojov v SNM a ako prvý riaditeľ Hudobného múzea SNM, za odvážnu obranu humanistického prístupu k organológii, za pozoruhodné príspevky k dokumentácii a interpretácii ľudových nástrojov, za organizovanie výstav hudobných nástrojov z najrozličnejších kultúr a za angažovanosť pri obnove výroby tradičných hudobných nástrojov na Slovensku“.

V septembri 2005 obdržal štvormesačné štipendium, aby mohol uzavrieť jednu zo svojich dlhodobých tém - tému o rámcových bubnoch v kultúrach rôznych národov.

Doma k šesťdesiatinám dostal gratulačný list - prepúšťací dekrét. Vzápätí ho požiadali, aby uvoľnil celý priestor kde pracoval, a o niečo neskôr dostal zákaz, pokiaľ nepožiada o osobitné povolenie, vstúpiť do zbierky nástrojov (zbierky ktorú budoval celý svoj život, a ktorá je najkomplexnejšou zbierkou nástrojov dosvedčujúcich ľudovú kultúru jedného národa v Strednej Európe).

Takmer celé štvrťstoročie, väčšinou zdieľajúc s Ivanom Mačákom jeden pracovný priestor, bola som účastná mnohého z tejto pestrej mozaiky faktov.

V priebehu mojej spoluúčasti na živote kolektívu, ktorý vytváral a budoval svoje pracovisko - Hudobné múzeum, som veľmi rada bývala „poslucháčkou" vízií Ivana Mačáka, vážila som si pozvania k spolupráci na jeho projektoch a rada si spomínam na ovzdušie pokoja a pracovného nadšenia, ktoré vedel sprostredkovať svojmu okoliu.

Myšlienky, idey, vízie perspektívne pre vývoj nezanikajú, keď ich na mieste, kde

vznikali, prestane rozvíjať ich nositeľ. Ony sa po čase vracajú obnovené a obnovujúce. Som

presvedčená, že mnohé z myšlienok, ideí, vízií Ivana Mačáka k takým patria.

Alexandra Tauberová

Sám prikladám úryvok z listu, ktorý mi, pri príležitosti môjho jubilea Dr. Mačák poslal. Preň bolo príznačné, že neplytval slovami a pri každej príležitosti sa usiloval vkladať do napísaného myšlienky, ktoré k adresátovi patria. Som mu za to vďačný a rád sa s týmito myšlienkami podelím aj s Vami.


...Mal som možnosť vidieť ho pri práci celkom zblízka. Najskôr som obdivoval jeho nevyčerpateľnú energiu, s ktorou pripravoval rôzne festivaly a stretnutia, stmeľoval osamotených nadšencov, aby sa stretávali a obnovovali prejavy tradičnej ľudovej kultúry. Postupne som si však uvedomoval, že dôležitejšia ako obdivuhodná energia je jeho neomylné vytušenie potreby udržiavať staré tradície hlavne kvôli dorastajúcej generácii.

Mali sme, pravdaže, na mnohé veci aj odlišné názory a často sme o nich polemizovali. Verný tejto tradícii mu chcem aj pri príležitosti jeho významného životného jubilea venovať niekoľko otázok (aj názov tohto príspevku uvádzam ako otázku). Myslím, že otázky sú niekedy dôležitejšie ako odpovede.

Prečo vzdelávanie detí orientujeme viac na to - čo bolo, než na to - čo bude?

Pretože základom vzdelávacieho procesu je proces komunikácie, pýtam sa:

1/ Aké sú formy komunikácie?

Často zužujeme formy komunikácie na verbálnu komunikáciu a neodlišujeme ju napríklad od umeleckej. Umelecké prejavy môžeme tiež považovať za samostatný druh komunikácie. Je to však iná komunikácia. Akcentuje celostné vnímanie sveta...

2/ Prečo deťom pri výchove pripomíname "neužitočnú" minulosť?

Učenie je najvýznamnejší mechanizmus, ktorý zabezpečuje pretrvávanie kumulatívnej tradície ľudstva. Poznatky predchádzajúcich generácií si najlepšie osvojujeme aktívne - napodobovaním. Keď sa táto forma učenia nahradila výukou na školách, učitelia intuitívne vytušili význam poznatkov pretrvávajúcich z minulosti a podporili zachovávanie tradície akcentom na minulosť - deťom v školách predkladajú učivo tak, aby pojednávalo o veciach od najstarších čias po súčasnosť. Musím konštatovať, že týmto názorom pedagógov umeleckých škôl tlieskali aj profesori matematiky a fyziky...

3/ Aká je predstava o kultúre - čo je to vlastne kultúra?

...Dá sa povedať, že je to komplexný, viacúrovňový systém, ktorý zabezpečuje premenu človeka z bytosti biologickej na bytosť duchovnú. Kultúru vnímame ako živý organizmus, ktorý prekrýva všetky aktivity jednotlivcov. Chápeme ju ako cestu, ktorá nás vedie od minulosti do budúcnosti...

4/ Ako asi vznikol logický základ systémov kultúr?

Ak v systémoch kultúr funguje tá istá logika ako vo vesmíre, potom je takmer isté, že človek sám nemohol zabezpečiť túto dokonalú súhru vecí. Problém môžeme ešte vyhrotiť: Integrálnou súčasťou systémov kultúry sú logické systémy, na základe ktorých fungujú a sú navzájom poprepájané aj všetky javy a procesy v kultúre.

Ako sa na elementárnej úrovni (keď človek nanajvýš reflektuje javy elementárnej senzorickej percepcie) mohli objaviť také dokonalé systémy, že dokážu anticipovať svoje vlastné zdokonaľovanie?

Ak elementárne kultúry mali takéto dokonalé systémy - a o tom nemôže byť najmenších pochybností - potom sa ako dokonalé museli sformovať v čase ich totálneho "nevedomia". Obrovský časový priestor vývoja človeka to naznačuje...

5/ Čo vplýva na zmeny v kultúre?

Zmeny v kultúre zapríčiňuje "zhumanizované poznanie" - ideál predstáv usporiadania sveta a dôsledky, ktoré tieto nové predstavy spôsobujú. Sú - v prevažnej miere - produktom racionálnej aktivity.

Ideál predstáv usporiadania sveta začína - ako sa hovorí - od Adama a Evy. Keď prví ľudia zhrešili, boli podľa Biblie z raja vyhnaní. Toto vyjadrenie - aj keď je iba symbolické - má kľúčový význam pre naše úvahy. Všimnime si, že prví obyvatelia najskôr všetko vedeli. Mohli by sme si to vysvetľovať tak, že sa z prírody nevyčleňovali - boli s prírodou stotožnení, splývali s ňou a preto všetko vedeli...

6/ Prečo máme chrániť kultúru?

Už dlhší čas sa pociťuje potreba podnikať účinné kroky pre ochranu kumulatívnej tradície, ale najmä pre záchranu systému, ktorý nás orientuje pri každodennom konaní, dáva istotu celému nášmu komunikačnému priestoru a - čo je najdôležitejšie - preklenuje naše jestvovanie medzi minulosťou a budúcnosťou.

Potreba záchrany kultúr však nemá smerovať k záchrane hmotných statkov - ako sa mnohí mylne domnievajú - ale k záchrane tých systémov, ktoré nám umožňujú konať a kreatívne sa prejavovať...

7/ Môže človek prežiť bez toho, aby si zachoval svoju kultúru?

Ak poviem, že človek bez kultúry nemôže prežiť - a to je môj názor - potom aj otázky súvisiace s výchovou, využitím rôznych umeleckých prejavov, vrátane hudobného folklóru, musím stavať do súvislostí s potrebami prežitia kultúr.

Potreba sprostredkovávať dorastajúcej generácii poznatky o minulosti sa intuitívne pociťovala už na úsvite dejín. Podobné poznatky sú možno potrebné všetkým živým organizmom. Slovom "ritualizácia" Julian Huxley pomenoval mechanizmus, ktorý u všetkých živých organizmov zabezpečuje uchovávanie informácii. Toto slovo presnejšie označuje opakovanie poznatkov, ktoré už preukázali svoju úspešnosť...

8/ Akú úlohu má pre zachovanie kultúr ľudová tradícia?

Rozdielov medzi ľudovou kultúrou a kultúrou vyšších spoločenských vrstiev je viac. Všimnime si napríklad konzervativizmus. Ľudová kultúra na Slovensku sa až do polovice 20. stor. úspešne bránila pred vplyvmi z mesta: Pamätám sa, že z tých ľudí, ktorí prestávali nosiť kroj, sa všetci vysmievali, tí čo spievali nové piesne tiež boli na smiech a nemali ani poslucháčov. Podobných ochranných bariér bolo viac...

Čo máme na mysli keď dnes hovoríme o ľudovej hudobnej tradícii? Zanikajúce prejavy ľudovej tradície?

Ako sa pozerať na "konzervy" autentického folklóru uchovávané na rôznych médiách?

Rozmýšľal som o tom, prečo uľpievame na prejavoch zjavne anachronických, ktoré sa pred našimi očami menia a bez umelej podpory by asi dlho neprežili. Príčinu uľpievania na týchto prejavoch vidím v ich výpovednej hodnote....Hovorí sa, že mýty predstavujú akési skameneliny myslenia a majú najväčšie možnosti sprostredkovať pochopenie jednotlivých kultúr. Myslím, že archetypálna ľudová hudba sa im vyrovná. Svojimi štruktúrami rezonuje s najarchaickejšími vrstvami myslenia a približuje nám ideál predstáv usporiadania sveta spred mnohých stáročí.

Podarí sa nám ešte na nejaký čas predĺžiť život niektorých druhov našej ľudovej tradície?

Ivan Mačák

P. S.

Viem že si z myšlienok pána Mačáka vyberiete mnohé. A ak ich budete šíriť ďalej, prispejete k ich ďalšiemu životu a tak aj k životu tradícií.


Viliam J. Gruska,

dramaturg a produkčný koordinátor SNMS-E

Komentáre (0)

K tomuto článku zatiaľ nie sú publikované žiadne komentáre

Komentujte

  1. Pridávate komentár ako hosť. Registrovať alebo prihlásiť sa do Vášho účtu.
0 Použitých znakov
Prílohy (0 / 3)
Share Your Location

Novinky do emailu

Dostávajte informácie o novinkách z nášho webu pravidelne raz týždenne do emailu.

Please enable the javascript to submit this form

Podobné články