Cena Obce Terchová - VLADIMÍR KRIŽO, ŠTEFAN HANULIAK

VLADIMÍR KRIŽO
(narodený 12. 9. 1928 v Terchovej)
Do publikácie Keď sa povie Terchová – vyznanie rodisku náš jubilant napísal, že asi ako deväťročný vystúpil na vrchol Veľkého Rozsutca, o rok-dva aj na Veľký Kriváň. Ani nie štrnásťročný zlyžoval Stoh smerom do Stohového sedla a prešiel na lyžiach časť hrebeňa Malej Fatry. Hory a okolité kopce mu učarovali, stal sa ich dôverným znalcom i propagátorom. S tým bezprostredne súvisela aj jeho práca v Horskej službe, ktorú vykonával v rokoch 1964 až 1988.

Vladimír Križo sa v zložitých povojnových rokoch zaradil medzi hŕstku mladých nadšencov, ktorí začali na zhorenisku Terchovej prebúdzať z vojnového spánku športovú a kultúrnu činnosť. Títo zanietenci a idealisti sa museli boriť so všakovakými problémami, často, žiaľ, aj s nepochopením. Vladimír Križo si však dobre uvedomoval, že ak tu chce žiť, musí pomôcť pri vytváraní dôstojných životných podmienok.
Ako turistický sprievodca veľmi rád odpovedal na otázku, odkiaľ pochádza. V každom čase i nečase sa vždy hrdo hlásil k svojej rodnej obci a hrialo ho pri srdci každé slovo návštevníkov, ktorí sa pochvalne vyjadrovali o kráse tunajšej prírody. Aby sme však nehovorili v minulom čase, poopravíme sa. Aj dnes sa hrdo hlási k svojej rodnej obci a hreje ho pri srdci každé pochvalné slovo na jej adresu.
Vladimír Križo je spoluautorom niekoľkých publikácií, z ktorých pripomenieme aspoň monografiu Terchová – vôbec prvú o našej obci! Nemožno obísť ani jeho dlhoročnú spoluprácu s novinami Terchová, podiel pri príprave a realizácii Jánošíkových dní a mohli by sme ešte dlho pokračovať vo výpočte ďalších aktivít. Nie náhodou sa teda o ňom medzi priateľmi hovorí, že je žijúcou kronikou našej obce.  
Čerstvý osemdesiatnik Vladimír Križo sa v uplynulých desaťročiach významne zaslúžil o propagáciu, ako aj o športový, spoločenský i kultúrny rozvoj Terchovej. Do ďalších rokov mu úprimne želáme pevné zdravie, rodinné šťastie, životný optimizmus a neutíchajúci zmysel pre humor, ktorým je taký povestný.


ŠTEFAN HANULIAK
(narodený 7.12.1930  v Terchovej, zomrel 21.12. 1988 v Terchovej)
Štefan Hanuliak sa do širšieho povedomia zapísal najmä ako vychýrený ľudový rezbár a výmyselník, ktorý vždy hýril zaujímavými nápadmi. Ako rezbár kontinuálne nadviazal na bohaté domáce tradície. Začal  výrobou črpákov, no postupne vo svojej tvorbe rozvíjal aj staré pastierske námety, citlivo obohacované o rôzne jánošíkovské a iné motívy. Bol dôverným znalcom kultúrneho dedičstva rodnej obce, ktoré rozvíjal, posúval i prehlboval po formálnej aj námetovej stránke. Vlastnou rozmanitou tvorbou tak dôstojne reprezentoval nielen seba a svoju rodinu, ale aj Jánošíkov kraj. 
Najvýznamnejšie dielo Štefana Hanuliaka predstavuje bezpochyby Terchovský betlehem, ktorý je už vyše 30 rokov nainštalovaný v tunajšom Kostole svätých Cyrila a Metoda. Ako autor si prizval k spolupráci Jozefa Hanuliaka a Štefana Krištofíka. Spoločným úsilím zrealizovali betlehem, pozostávajúci z troch navzájom umne prepojených častí. Prvá znázorňuje „starú Terchovú“ so svojimi remeslami  a charakteristickým dobovým koloritom, druhá miesto Ježišovho narodenia – „skromný Betlehem“ – a tretia „prepychový Jeruzalem“. Po smrti Štefana Hanuliaka nadviazali na ušľachtilú myšlienku jeho synovia Jozef, Ján, František a ich menovec Ján Hanuliak. V celej svojej majestátnej kráse a pôsobivosti sa Terchovský betlehem rozozvučí počas populárnej Jasličkovej pobožnosti, ktorá sa v miestnom chráme koná vždy na sviatok Božieho narodenia.
Štefan Hanuliak, ktorý nás pred 20 rokmi predčasne opustil, sa zaslúžil o rozvoj ľudovej tradície v rodnom Jánošíkovom kraji a ako umelecký rezbár významne prispel k propagácii Terchovej a jej duchovného života.

Fotogaléria