Tabuľa 1 – Z histórie ochrany Malej Fatry

Scroll for english version

Krása a bohatá príroda Krivánskej Malej Fatry odjakživa lákala ľudí. Medzi prvými návštevníkmi boli majitelia pozemkov, pastieri a lovci zveri, či rôzni dobrodruhovia. Neskôr sem prichádzajú ľudia nielen za využívaním územia, ale aj za oddychom a poznaním.

Začiatky vedeckého skúmania Malej Fatry siahajú do 19. storočia, kedy tu  zavítalo viacero výskumníkov. K významnejším prírodovedcom najstaršieho obdobia patrí  dr. Georg Wahlenberg, profesor na univerzite v Upsale, ktorý v roku 1812 uskutočnil na Rozsutci botanický výskum, ktorého výsledky publikoval v roku 1814 v Göttingene. Znalcom malofatranskej flóry bol aj zázrivský farár Pavol Vitkay (1779-1842), autor diela Flora Oravensis, ktorý často navštevoval Malý a Veľký Rozsutec, Stoh, Diery ako aj ďalšie lokality Malej Fatry. Najmä ornitológii sa venoval August Kubínyi, ktorý v roku 1842 uskutočňoval výskum živočíšstva aj v Malej Fatre. Najvýznamnejším botanikom konca 19. storočia bol J. Ľ. Holuby, ktorý vo svojej práci „Flora des Trencsiner Comitates“ zverejnil viaceré údaje o rastlinstve Malej Fatry. V tom istom období uskutočnil geologický výskum Veľkého Kriváňa a Veľkého Rozsutca aj vynikajúci slovenský prírodovedec – geológ dr. Dionýz Štúr. 

Vedecké poznatky z minulosti prispeli k uznaniu prírodných hodnôt Krivánskej Malej Fatry, čo vyústilo do potreby tieto hodnoty chrániť. Konkrétne kroky ochrany prírody siahajú do roku 1953, kedy Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (SÚPSOP) zvolal komisiu, ktorá mala za úlohu riešiť rušivé zásahy do prírody a ochraňovať Malú Fatru. Komisia zároveň prijala návrh na vyhlásenie celej Krivánskej časti Malej Fatry za Chránenú krajinnú oblasť (CHKO).Od roku 1962 pripravovali pracovníci SÚPSOP-u návrh na vyhlásenie CHKO Malá Fatra, ktorý bol v roku 1964 predložený na pripomienkovanie. Konečný návrh bol schválený v roku 1967 opatrením o zriadení Chránenej krajinnej oblasti Malá Fatra. Do jej pôsobnosti bolo zaradené územie s rozlohou 19 791 ha a ochranné pásmo s rozlohou 26 400 ha, rozložené do 3 okresov a katastrálnych území 14 obcí. Súčasne s CHKO boli vyhlásené aj štátne prírodné rezervácie Rozsutec, Pod Chlebom, Tiesňavy, Starý hrad, Šramková a Bránica, chránené nálezisko Veľká Lučivná a chránené prírodné výtvory Tesné a Šrámková. Neskôr k nim pribudli ďalšie územia.

V roku 1968 bola zriadená Správa CHKO Malá Fatra so sídlom v Považskom múzeu  v Žiline – Budatíne.

V roku 1988 bola CHKO Malá Fatra prekategorizovaná na národný park, čím sa zavŕšili dlhoročné snahy ochranárov. Jeho rozloha, ktorú si zachoval do dnešnej doby, je 22 630 ha, rozloha ochranného pásma je 23 262 ha. Zároveň boli vyhlásené ďalšie štátne prírodné rezervácie (v súčasnosti národné prírodné rezervácie, alebo prírodné rezervácie).

Panel 1 – How has Malá Fatra been protected in the past?

The beauty and heterogenous nature of Malá Fatra with its highest peak Kriváň had been an eye catcher since one can remember. The owners of the land, the shepherds, hunters as well as various adventurers were the very first visitors of this beautiful region. Later, they also came to relax and get to know this extraordinary area.

The scientists started discovering and exploring Malá Fatra in the 19th century. At this time, many research workers arrived. One of the most important scientists is Georg Wahlenberg, a professor from Uppsala University. In 1812 he carried out a botanical research of Rozsutec and published the results in 1814 in Göttingen. Also the priester of Zázrivá – Pavol Vitkay (1779 – 1842), the author of Flora Oravensis – was very familiar with the flora of Malá Fatra. He visited Malý and Veľký Rozsutec, Stoh, Diery many times, as well as many other locations of Malá Fatra. August Kubínyi was the one who really dedicated his life to ornithology. In 1842 he was exploring the fauna of Malá Fatra. J.Ľ.Holuby made some very significant work at the end of the 19th century, he was an important botanist who didn´t hesitate to publish information pertaining the flora of Malá Fatra in his book „Flora des Trencsiner Comitates”. At the same time an extraordinary Slovak scientist – the geologist Dionýz Štúr – explored Veľký Kriváň, Veľký Rozsutec from the geological point of view.

Thinking of this really extensive exploration of the nature in Malá Fatra and Kriváň in the past led to a need to protect them. The first actual protection steps bring us back to the year 1953, when the Slovak Institute for Relics and Nature Protection (Slovak abb. SUPSOP) assembled a committee whose task was to solve any interference in the nature and to protect Malá Fatra. The committee has accepted the motion to pronounce the whole Kriváň area of Malá Fatra to a Landscape park. Since 1962 the employees of SUPSOP had been working on a proposal which should have led to the announcement of another Landscape park – namely Malá Fatra. It was submitted in 1964 and after the annotation process had been finished, the proposal was approved in 1967. This means that Malá Fatra was pronounced to a Landscape park. The area included has 19 791 ha and the protected area has 26 400 ha divided into 3 regions and cadastral areas of 14 municipalities. At the same time nature reserves Rozsutec, Pod Chlebom, Tiesňavy, Starý hrad, Šramková and Bránica were pronounced as well as protected field Veľká Lučivná and natural creations Tesné and Šrámková. Later, other areas were added.

In 1968 an Administration for Landscape park Malá Fatra with a seat in Považie museum in Žilina – Budatín was established.

In 1988 the Landscape park Malá Fatra was classified as a National park. Long years of efforts of the nature patrons had found their reward. The area is as big as it was at the very beginning - 22 630 ha, the protective area has 23 262 ha. Furthermore, other natural reserves were pronounced (today national natural reserves or natural reserves).